Научная статья на тему 'Թալիշստանի տեղանունների իմաստային ու բառակազմական քննությունը'

Թալիշստանի տեղանունների իմաստային ու բառակազմական քննությունը Текст научной статьи по специальности «Языкознание и литературоведение»

CC BY
34
19
i Надоели баннеры? Вы всегда можете отключить рекламу.
Ключевые слова
տեղանվանագիտություն / թալիշ / լեզվաբանական / վերլուծություն / Թալիշստան / էթնոտեղանուններ / անտրոպոնիմներ / զոոտոպոնիմներ / ֆիտոտոպոնիմներ

Аннотация научной статьи по языкознанию и литературоведению, автор научной работы — Ասատրյան Սարգիս Գ.

В статье рассматриваются основные принципы формирования топонимов юго-восточного или Талышского района Азербайджанской республики, иначе говоря Талышистана. Основная часть статьи посвещена лингвистическому анализу топонимов этого края. Также описывается вкратце общая парадигма анализа топонимов в историческом и лингвистическом контекстах.The article describes the main principles of the formation of the toponyms of the Talysh region of the Republic of Azerbaijan, traditionally known as Talysh or Talyshistan. The prevailing part of this paper presents the linguistic analysis of the toponymic units. Also it includes a brief description of the main objectives of the toponymic studies and, generally, the significance of toponomastics in historical and linguistic perspectives.

i Надоели баннеры? Вы всегда можете отключить рекламу.
iНе можете найти то, что вам нужно? Попробуйте сервис подбора литературы.
i Надоели баннеры? Вы всегда можете отключить рекламу.

THE SEMANTIC AND MORPHOLOJICAL ANALYSIS OF THE TOPONYMY OF TALYSHISTAN

The article describes the main principles of the formation of the toponyms of the Talysh region of the Republic of Azerbaijan, traditionally known as Talysh or Talyshistan. The prevailing part of this paper presents the linguistic analysis of the toponymic units. Also it includes a brief description of the main objectives of the toponymic studies and, generally, the significance of toponomastics in historical and linguistic perspectives.

Текст научной работы на тему «Թալիշստանի տեղանունների իմաստային ու բառակազմական քննությունը»

А-ш]|2ишшЬ| mh^mfonLfofobp| |uUuuuuu||iii nL puimul|uit[iUul|iuii pbbnLpjnLbp*

Uummpjmh Umpqfiu Q.

p.q.p., ти^ишЬйш,

Upkkimqfomnipjmfo fofoumfomnim, ^mj-nniumtymh Щт^пйтЦшй ^mdmiumpmfofo (Ърктй

sargis.asatrian@gmail.com

8128; EDN: QRGJRZ

^шЬqnLgшpшnhp" mh^mb^^q^mnLpjnLb, рщф2> ihq^mpmbm^mb, 4Ьр1п^тр_)тЬ, ^mi^2urnmb, ^ЬптЬрщЬтЬЬЬр, щЬтрпщпЬ^ЬЬр, qnnrnn^nb^^bhp, ф^тптпщпЬ^ЬЬр

Семантический и морфологический анализ топонимии Талышистана

Асатрян Саргис Г.

к.ф.н. асистент,

Институт востоковедения, Российско-Армянский (Словянский) университет (Ереван, РА)

sargis.asatrian@gmail.com

Аннотация. В статье рассматриваются основные принципы формирования топонимов юго-восточного или Талышского района Азербайджанской республики, иначе говоря Талышистана. Основная часть статьи посвещена лингвистическому анализу топонимов этого края. Также описывается вкратце общая парадигма анализа топонимов в историческом и лингвистическом контекстах.

Ключевые слова: топонимика, талыш, тюрк, лингвистический, анализ, Талышистан, этнотопонимы, антропонимы, зоотопонимы, фитотопонимы.

The Semantic and Morpholojical Analysis of the Toponymy of Talyshistan

Asatryan Sargis G.

PhD in Philology, Hindi language lecturer at the Institute of Oriental Studies,

Russian-Armenian University (Yerevan, RA) sargis.asatrian@gmail.com

Abstract. The article describes the main principles of the formation of the toponyms of the Talysh region of the Republic of Azerbaijan, traditionally known as Talysh or Talyshistan. The prevailing part of this paper presents the linguistic analysis of the toponymic units. Also it includes a brief description of the main objectives of the toponymic studies and, generally, the significance of toponomastics in historical and linguistic perspectives. Keywords: toponymy, talish, turk, linguistic, analysis, Talishistan, ethnotoponyms, anthroponyms, zootoponyms, fitotoponyms

ЗЬршЬтЬЬЬр^ ^йшитщфЬ Цпрйр ршдш-hmjmnL^p йрт^шй t шЭДщЬ рп^шЬршЦщфЬ Цпрйр pшдшhшJmhlnLЬ, ршЬф рршЬд tffr йшиЬ шpmшhшJmnLtf ЬЬ ^рЬЬд шЬ^шЬшй орфЦт^ тшррЬршЦ^ ^Ь^-пр hшmЦшЬ^2: ЦЬ^шЬшррт-й^д hbmn тЬр^ t тЬЬЬтй рйшитшцрЦйшЬ qnp&pЬpшдp к тЬршЬтЬр ршршртй t ЦрЬ ^йшитщфЬ ifrgf &Ьпр рЬрЦп^ qnLm шЬ^шЬ Ь2шЬшЦтр]тЬ: ЦЬ&ЬшЬтЬЬЬр^д nL йшЦшЬтЬ-ЬЬр^д, tpb^^^b шЬтЬЬЬр^д Цшй фп^шЬ-^шЬшршр тЬршЬтЬ ршр&ш& ршпЬр^ ^йши-тщфЬ Цшщр тЬршЬ^шЬ hhm щщ|йшЬшЦшЬ t, ^иЦ Ьрр рЬшЦш4щ|р^ шЬnLЬp шЬ^шЬшррйшЬ щшhpЬ hшtfшщшmшиfaшЬnLtf t Ьрш рЬпцррЬ, Цшй рЬшЦшЬт^ hшишpшЦ ршп t, пртй hшиЦшдшЦшЬ ^йшитр шЬЬЬшр t шЬтЬиЬ]_, шщш ^йшитщфЬ Цшщр ш^Ьф ЬЦштЬф t: Сит ^йшитщфЬ ЦшqtfnLpJшЬ иЦцр^Ьр^ ^шф2-итшЬтй шpйшЬшqp4hl ЬЬ tpЬnmbpшЬnLЬЬbp,

шЬ&ЬшЬтЬЬЬр^д Цшптд^шй тЬршЬтЬЬЬр, ЦЬЬршЬ^ЬЬрк рпциЬр^, рЬшЦфйщшЦшЬ щщ|-йшЬЬЬрЬ nL ш2^шphшqpшЦшЬ ркррЬ шртш-hm^mnp hшиЦшдnLpJnLЬЬhp^, цршрйтЬр^ nL йшиЬшq^mnLpJnLЬЬhp^ шЬтЬЬЬр^ ^рш Цшптд-тЬршЬтЬЬЬр к фп^шЬ^шЬшршр шпш^ш-дш& тЬршЬтЬЬЬр:

PшnшЦшqtfшЦшЬ иЦqpnLЬgp, прр ЬЬрЦш титйЬши^рт^шЬ фпш Цшркпр ршршррр^Ь t, щшртЬшЦтй t ЦшршщшрщфЬ ш|Ь ршдш-hm^mnL^p, прп^ ^q^^l ЬЬ mbpшЬnLЬЬbpp: PшnшЦшqtfшЦшЬ ЬйшЬ gЬЬnLpJnLЬp рпщ t тшфи прп2шрЦЬ]_ mbpшЬ4шЬшЦшqtfшЦшЬ т^щр, пррЬ щштЦшЬтй t тшрш&р^ mbp-шЬтЬЬЬр^ hшtfшЦшpqp, ш&шЬдш^пр шЬтЬ-ЬЬр^ qbpшЦ2ntfшtfp, Цшй ршрр nL ршпшЦш-щшЦдтр^ЬЬЬрп^ шpmшhшJm4ш& тЬршЬтЬ-ЬЬр^ qhpшЦшJnLpJшtfp: SbpшЬnLЬЬbp^ ЦЬЬршЬ^ Цшй ЦЬЬитЬшЦ pшnшЦшqtfnLpJnLЬp шщшhn-

hnq4щ&p щщтрщит^Ь t ^ О^тт^щЬ ЦМ^тЬ^ "Чтищфдф ткцтрйрЦ dn^ntfnipqkkpfi

frhplimqfrmmtygmpjmli йктфп^пгйр. frpmlifr к Чп^Цтиф rffyk" 20TTSH-034 dprnqp^i 2р2шЬшЦЬЬрт.й:

^nLtf t opjb^m^ k mb^mb tffrgk hmpmpbpnipjnLbp, ^u^ pmnm^mq-

tfnipjnLbp pmgmhmjmnLtf t mjb pmqmqp^bbpp, npnbf nLbbb tf^mjb mbqmb^mbm^mb ^pm-nnipjnLb: ^m^ummb^ mbqmbnLbbbpp pum pmnm^mqtfnipjmb pmdmb^ni-tf bb ^mpq, m&mbgm^np, pmpq k pmnm^m^m^gm^mb:

mhqrnbnLhhhpfr ^rnqdnL-pjwb frdmummjfrb u^qpnLhghhpp.

^m^ummb^ mbqmbnLbbbpb pus u^qpnLbg^ pmdmb^nLtf № hbmkjmi

fatfpbp^'

ShqMhnthhhp, npnhg hfrtfpnttf ph^Md t mwpwdpwjfrh, phMtyifrtfMjM^Mh ^MjtfMhhkpfr U^MpMqpnLpjnthp

Uju mbqmbnLbbbp^ ^mqtfnipjmb h^tfgnLtf pb^mft bb mmpm&gp, pbm^tfmjm^mb ^mj-tfmbbbpp pbnpn2nq mnmb&bmhmm^nipjnLbbbpp: Smpm&g^ b^mpmqpnipjmtfp ^mqtf^mft mbqmbnLbbbpp hmdm^ ^mjtfmbm^np^mft bb m4)m]_ ^mjpnLtf gpmj^b m^mqmb^, ^bnmb ^mtf dmjn^, m&mmn^ ^mtf pbm^mb ^g^m&fbbp^' ftnpbp^, fanp^npmmbbp^ mn^mjnipjmtfp: Hlus^ mju fatfpfr tfbg bb tfmbnLtf opnb^tfbbpp (bnbbp^, ppLpbbp^, ^pfibp^ mb^mbnLtfbbpn^), h^qpn-b^tfbbpp ^mtf gpmbnLbbbpp (qbmbp^, jfibp^, ftn^bp^, fimh^fibbp^, mqpjnipbbp^ mb^mbnLtf-bbpn^) k mj]b: "utfmb mbqmbnLbbbpp ^m^-ummb^ mmpm&gnLtf gmbm^mj^b mnnitfn^ qbpfofanLtf bb: Uju^bu' pm^bbpfr bp%nLtf ^m-pb|^ t hmbq^b tfb& gmbm^nipjmtfp mbq-mbnLbbbp^, npnbf ^mqtf^mft bb band mqpp. «bn» pmn^g, ^b^bu' Blaband, npb mnmgmgb t Bdtebdaband "pwp&p ¡bn" tf^m^np^g^g [reM6ynnaeB 1986: 55], ^bmjmft pbp^mft mbqmb^mb hmtfmp bjm^bmmj^b ^mpnq t hmtfmp^b bmk Boloband &kp' «¡bn, npmbq tywptynrm t qwjfiu» b2mbm^ni.pjmtfp: Bandakuza mbqmbnLbp ku ^mqtf^mft t band- «]bn» tf^m^npfrg, npp a hnqm^m^n^ ^m^m^g^b t -kuza «2pgmb, pmqmtfmu, ^nqng» tf^m^npfr hbm: Burzuband mbqmbnLbp Barzoband pmn^ mqfimm^mft mmppbpm^b t k b2mbm^nLtf t «pmp&p ibn», htftfm.' pm^. barz (baland) «pmp&p», tf.^. buland, burz, ^ppk. bwrz[burz], bwrzynd[burzend], m^ baraz-, baraz-, barazant-: Tlkaband mbqmbnLbp ^mqtf^mft pnipgbpbb tika-«tymnp» k -band «bn» pmnbp^g k b2mbm^nLtf t «¡bnwb tymnp» :

Uju ^tfp^ tfb^ bb qmu^nLtf bmk mbq-mbnLbbbp^ mjb um^mp qmbq^mftp, npnbf gpmbnLb^g hbmmqmjnLtf ^bpmft^bl bb pbm-^mb^mb' tfbftmtfmumtfp ^mh^mbb^n^ bm^npq qnpftmnnijpp: ^pmbg bb h^tfbm^mbnLtf ^pm-bm^mb ftmqtfmb ab "^nLp", pm]^2. av (ov) (< h.

^p. *a/ap-, hhbq. dp-, ap- < hbqb^p. *ap-), ru(d) "qbm" (htftfm.' h.^. rauta-, tf.^. rot, ^ppk. rwd [rod], b.^. rud, pmj^2. pppn. ravar, rabar, rabor, ru, rebar), cesm, cema (casm) "mqpjnLp" (htftfm.'tf.^. casmag, ^ppk. csmg [casmag], b.^. cesme), pjnLpgm^mb ftmqtfmb cay "qhm"[Myp3aee 1980: 81]1, honi "mqpjnLp" (htftfm.' m^. Xa-, tf.^. xan, ^ppk. x'nyg [xanig], pmj^2. pppn. huni, xuni) k mj]_ h^tfbm&knijpbbpn^ ^mqtf^mft mbqmbnLb-bbpp: Andar-ab mbqmbnLbp, npb nLb^ tf^mb-qmtfmjb pm^mbg^^ umnLqmpmbnLpjnLb k b2mbm^nLtf t tfb^ (^mnnLg^mft qjnLq)»:

Qm^mqmbg hbmmgpg^p t Astara mbqmbnLbp' mqppb^mbm-^pmbm^mb umhtfmb^ ^pm qmb^nq gmqmgp' tfnm 190 ^tf hjnLu^u-mpk-

tfnLmg: Uju mbqmbnLbp t mmppbp

^mmtfm^mb mqpjnLpbbpnLtf, ^b^p pnLjj_ t mmj^u mjb ^mmtfm^mb hmtfmmbgumnLtf ku:

^mbq^^nLtf t mju pbm^mb^mb Isfarab, Isfarab, Istara h Astara &kbpp [Mohaqqeq 1996: 32]: U^bhmjm t, np pmnm^bp^fr -a Smjbm^npp ab «^nLp» pmn^ ^pfimm mmppbpm^b t, ^u^ mnm^frb pmqmqp^^p astar-b t, npp bnijb^bu ^pmbm^mb &k t k ^mpnq t qnLqmqp^bi £m2mb^ pppn. assar, astar «^pmtfpmp, m^mqmb» pmnmtf^m^np^ hbm, npb tl, mtfbbmjb hm^mbm^mbnLpjmtfp, hmbqnLtf t h. ^p. *apa-starana- «^pmj^b mtfpmp» (qd4mp pb istaxr «m^mqmb») pmn^b: U^n^ pmb^^, Astara mb^mb bm^m&kp ^bpm^mbqb^nLtf t *astar-ab k *Astar-ab- > Astara mbgnLtfp

tf^mbqmtfmjb op^bm^m^ t: ^b^ ^bpmpbpnLtf mqpjnLpbbpnLtf 4kmjm^m6 mpmpm^mb ttf$m-m^ pmqm&mjbbp^b, m^m qpmbf nLunLtf-bmu^pnqbbp^b ^^bmg t 2^npnLpjmb tfb^ qgbb, gmb^ np ^pmb^ mmpmftg^ 2mm pb^ mbqmbnLbbbp qpm^np ^nugnLtf bbpmp^n^tf bb mjq m^mbqnijp^b, op.' Qamsar, Tare, Tehran k mjib: Bio mbqmbnLbp Baaov ^pfimm

mmppbpm^b t, npp ^mqtf^mft t Baa- «umnnijg» k ov «^nLp» pmnbp^g' «umngb ^nLp» b2mbm-^nLpjmtfp: Gendov (M^) mbqmbnLbp ^pmbm-^mb ftmqtfmb t' ^mqtf^mft gend- «^bqmnm» < h.^p. gand-, b.^. gand k -ov «^nip» tf^m^npbbp^g: Hovil pbm^mb^mb hovibil < ovibil bm^m&kp pnLjL t mmi^u bqpm^mgbb^nL, np mjb ^mqtf^mft t ov (ab) «<?nLp» pmnmtf^m^np^g k -bil «2mm, mnmm» < h. ^p. *waiti- «mnmm, 2mm» mbq-mb^mbm^bpm &knijp^g: Vov mbqmbnLbp hmjmb^ t mmpmftgnLtf pnLd^ gp^ mn^m-jnLpjmtfp. bbpmqp^nLtf t, np bp^pnpq pmqmqp^^p ^p^^b ov «^nip» &knijpb t: Siyov mbqmbnLbp ^pmbm^mb ftmqtfmb t' «uk gn^p» b2mbm-^nLpjmtfp, htftfm.' (siyo «uk» < m^. syava-, tf.^.

1 ftjnLppm^mb pmppmnbhp^ tfh6 tfmunLtf' pnLpptfhbhphb, qp^qhphb, m]pmjhphb, nLjqnLphphb k mj]b, pbbmp^^n^ ^knLjpb nLb^ «^npmgmd hnLb, bppbtfb' n^ tfh6 qhmm^, ^npp gpmmmpmdp» b2mbm^nLpjnLbbhpp:

siya, ^рк. sy'w(g) [syaw(ag)], ü.^. siyah, ршф2. pppn. siyâ, siyô): Galgalov mhpшЬnLÜp Ü2ш-üшЦnLÚ t «^шд^^ gnLp»: ^шqú4шö t ршф2. gal-«hn» ú^^npfr 4pЦünLpJшúp к -ov «gnip» pшnpд: Sutamurdov mh^ünLüü шnш2шghl t suta-«шда^шй» < шф saok-/suxta-, ^рк. swc- [soz-] к mardov «^hnunp, ^hpmnm £mp, fiшhpfi»' húús. ü.^. mordab (morde- úшhшgшö < h.^. mar-/mrta-, й.щ. mïr-/murtan, ^рк. mïr-/murdan к -ab «<?nLp» pшnbp^g):

Cesm «шр^nLp» pшnшú^ш4npn4 ^qú^ó mh^ünLüühpp кu Ьшйш^ hü hшüq^щnLÚ: Up^ph üшhшüq^ ^p 2P2шü^ ^-frffife qhhhupшü^ Garm Cesme qjmpp шü4шünLÚp Ü2шüшЦnLÚ t «тшр шppJnLp», húúrn.' garm «тшр», шф garama-, ú.^. garm, ^рк. garm, ршф^ pppn. germ, garm, gam к cesm <^qpjnip»: fru^ Cesm an mhpшünLÜp ^P^frü cesm «^qpjnip» pшnpд -an hp4pnqшЦшü ÜUmjpn^ ^qú^ó pшpшqpnLp]nLÜ t:

^шф2hphü honi «luqpjnip» (húúrn.' úшü^£. ú.^. xanîg, ppp. kanî «шэдут^») hpúüшpшnn4 ^qú^ió mhpшЬnLÜühpp кu úh0 hü

^qúrnú: ^pшüg^g hü Hafthoni (Haftonû) «jnp шppJnLp»'haft-/hoft- «jnp» к -honi «ш^т^», Zardonû < Zardoni, ^qú^ó zard- «php^ü» к -honi «шэдут^» pшpшqpp^ühp^g :

Tangarûd mhpшЬnLÜp hшpш4щфü ^шф2-umшünLÚ, ^qú^ó ü.^. tang- «ühp» к -md «qhm» ú^^npühp^g' Ü2шüшЦnLÚ t «i^ngp, ühp qhm»:

Uju 2шpgnLÚ ^ph^ t Ü2h]_ üшк p]nLp£шЦшü öшqúшü ú^ 2шp2 mhpшЬnLÜühp, ^ü^hu' Äycäy -p, npp ^qú^ó t pnipfhphü ay- «шщ^тш^» к -cay «qhm» ^hp^g: Cäyyaräy ^n^np UuPfr uЦqpüшЦшü шünLÜp Badalan qhm^ шф^ qmü^hjnL щшшйшпп^ hph]_ t Ruakano < Rüdkenar âkfr шрбшт^шй mшpphpшЦp, ^qú^ó md-«qhm» к kenar «шф, hqp» prnhp^g: Uju шü4шü шppph2шühphü pшnшgp pшpqúшünLp]nLÜü t Cäyyaräy-p' cay- «qhm», ^u^ -yaräy' «hqp, ^npp, шф»: Rûdkenar -ü t pü^ö üшк Qфlшü

üшhшüq^ Ärde Rûdkenar mhpшü4шü hpúpmú: Cayrûd mhpшü4шü mjü úh^bnLpjrnüp, np püшЦш4шJP^ шЬnLÜü шnш2шghl_ t pшф2hphü co-«^npu» к -rйd «qhm» ú^^npühp^g к Ü2шüшЦnLÚ t «^npu qhm», uü^ü ti hшúnqp^ ^t: Urn^hi hш4шüшЦшü ^P^üü mjü t, np püшЦшЬnLÜü шnш2шghl t «qhm» prnnp pmpphphü (cay) к ^шpuЦhphü (md) mшpphpшЦühp^ hшúшppúшúp: Cayuzu mhpшЬnLÜp ^rnqú^rnó t cay - «qhm» к -uz (öz/avaz) «úшЦhpкnLJp» prnnhp^g: Cânâgbûlâg mhpшЬnLÜp Цшqú4шö t pnipghphü canag- «^nüp, тш2тшЦ» к -bülag «rnqpjnLp» ú^ш4npühp^д, ^u^ Sarinbûlây pjnLpgrn^rnü mhpшЬnLÜp' sarin «urnp» к bülay «rnqpjnLp» йкhp^g:

^шl^2шЦшü mhpшЬnLÜühp^ úh<? 2шт t hшЬp^щnLÚ рш]^2. go, jo «mhp, 4up», (húúrn.'ü.^. gah «mhp, 4up») prnn^ Цшqú4шö mhprnünLÜühpp, npnüp nLÜhü mhpшügp pЬnLpш-qpnp hrnm^nLpjnLÜ к umшдhl_ hü üшк mhpшü-4шüшЦhpm qnpöшnnL)p: ^2hüp, op.' Ätasgah mhpшünLÜp, npp Цшqú4шö t ^rnpu^hphü atas -«4pшЦ» к -gah «mhp» prnnhp^g, Boradigah (Baradigo) mhpшünLÜp Ü2шüшЦnLÚ t «qjnLp, npmhp шfinLÚ hü ф2hp»: ^шqú4шö t' рш]^2. Ьэг-«Фпг2», (húúrn.' baran «^mphi, hшmhl»), -a-ЬиршЦшщ^д к -di- «qjnLp» (húúrn.' ü.^ deh) к -gah «mhp» ú^rn^npühp^g: ^nLjü ^úшumü nLÜ^ üшк Bradi (Baradi) mhpшünLÜp' «ф2hpn4 hшpnLum qjnLp»: Digah (Digo, Dijo) pшnшд^ Ü2rnürn^nLÚ t «qjnLpp mhp» uu^üpü' «qjnLp ^rnnnLghpL hшpúшp 4up»: ^шqú4шö t di-«qjnLp», -gah «mhp» pшnшú^ш4npühp^д : Di-«qjnLp» pшnшú^ш4npn4 Цшqú4шö mhprnümü-ühp^g t Miondi mn^nü^úp, np Ü2rnürn^nLÚ t «qjnLphp^ úh^mhpnLÚ, ^hümpnbnLÚ»' mion-«úh^mhp» к -di «qjnLp»: Mrnumn^ к ^rnnLg-4ш&рп4 hhm hшúpüЦЬnLÚ t üшк

Monidigah (Mondigo) püшЦшЬnLÜp' Цшqú4шö mon-(mion) «úh^mhp, ^hümpnü», -di- «qjnLp» к -gah «mhp» prnnhp^g: Miyankuh (Mionku) mhp-шünLÜp' mion- ^úh^mhp» к ku(h) «^hn», nLÜ^ «ihnühp^ úh^mhpnLÚ qmü^np qjnLp» ü2шüш-^nLpjnLÜp: Kornadû mhpшЬnLÜp Kornadi йк^ шpfiшm4шö mrnpphprn^ü t' рш]^2. ko- «úh^», -rana «hrngrnhrnm^ ^npшgшö gnpnLÜ» к -di «qjnLp» prnnhp^g: UhЦüшpшü4nLÚ t np^hu «шpmhp^ úh^ qmü^np qjnLp»:

Shprnüp^ шnшüйüшhшmЦnLpJnLÜühpp pün-pn2np mhprnümüühp^ 2шpp^ü hü pшu4nLÚ uü mhprnümüühpp, npnüp Цшщ^шй hü m4JШl_ hшüghpn4 nL mшpphp üjnLphpn^ hrnpmum L^ühinL hшüqшúшüg^ hhm: Op^üшЦ' Kanrûd mhpшünLÜp, np Цшqú4шö t kan- «^ш^рш^Щ^» < *kan- «gшüphl_» (Абаев 1956:448) к -rйd «qhm» pшnшú^ш4npühp^g: ShpшünLÜp Цшpnp t Ü2шüшЦhl hrnüphpn^ hшpnLum 4up: Känrйd-p qmü^nLÚ t Q-frirnü üшhшüq^ Uupшpш Gшhphupшü^ ^hümpnürn^rnü 2P2шünLÚ к Lш4шüp4hl pшlh2шpüшk qhhhuprnü^ qjnLphp^g t: Mistan (Maston) mhprnbnLÜp Ü2шüшЦnLÚ t «^püÜn^ hшpnLum 4UP»' mast'«^p^üÜ», on-mhpшü4шüшЦhpm gnLgp^p: Mastayal < Mastabîl mhpшü4шü -bîl $npúrnmü nLÜ^ «2шт, шпшш» Ü2шüшЦnLpJnLÜp, mhu üшк' Lavan dvîl: UшЦшJÜ pшl^2шkшü mhprnümüühp^ úh^ hшüp^щnLÚ hü Bil- «firnhpfi» Ú^ш4npn4 Цшqú4шö mhpшünLÜ-ühpp, op.' Bîlasar (Bilasa) püшЦшünLÜp ^jnLu^uu^ü ^rni^umrnfrnL^ npmhp bil- ü, pus шúhüшJÜ^, Ü2шüшЦnLÚ t «fiшhpfi, Lpfi» (Гейбуллаев 1986: 55):

ЗkцшhnLhhkpfrg Цшцй^шд mkцшhnLhhkp^ tphnmkцшhnLhhkp

fcpbnürnhqmbnLÜühpü frphüg úh^ hmpnLum m4jm]ühp hü ^mpnLÜm^nLÚ mmpmögühpp пpкt tpü^^ faúpn^ püm^hg^mö i^ühinL, dnqn-^nLpqühp^ rnhqm2mpdhp^ úmu^ü: Ujq rnhq-mbnLÜühpp ^mpnq hü umMmümqöh]_ rnmpphp dnqn^nLpqühp^ nL tpü^ faúphp^ rnmpmöümü mphmjp: rnmpmög^ üm^m^pm-

üm^mü tpü^^ ^mqú^ úmu^ü hü hnL2nLú шJÜ mhqmbnLÜühpp, npnüf nLqqmUfrnphü mnm^mgh hü dmúmüm^ pü^ühp^ münLÜühp^g :

bpbnmhqmünLÜühpp mpmmgnpLú hü «tpünuühp^ ühpg^ü к mprnmg^ü mbqm2mpdhp^» ^mm^hpp, hpp tpü^^ faúphp^ mprnmqmqp^ nL ühpqmqp^ hhmкшügn4 «qmqpnLÚ hü» üшк mhqmbnLÜühpp: ^mi^2ummünLÚ tpündnqn^p-qm^mü фnфn^nLpJnLÜühpp l^n^^ü mprnm-gn^mö hü tpünrnhqmünLÜühp^ úh^:

Püm^i^úmjm^mü ^mjúmüühp^ pmphü^mu-mnLpjnLÜp h^úg hmbq^umgm^ üшк, np pmq-ghqhp püm^nLpjnLÜ hmurnmrnh^ü ^mu^g ön^fr úhpйшфÜJш 2P?müühpnLÚ к h^úümqphp^ qjnLqhp' qpmüf mü^mühg^ü frphüg ghqmünLÜühpn^: fcpünrnhqmbnLÜühp^ pünLpm-qpnq ^mp^p hmm^müfc t mjü, np ghqmbnLÜ-ühpn^ ^n^mö püm^m^mjphpp nLÜh^ü únbntpü^ Umqú к ú^ng tfrü ghqmj^ü ^ügbnLpjmü к щшт-^mühi^nLpjmü fabq^pühpp inLÖhpL hmúmp: bü^ ^hpmphpnLÚ t gn^np Umú ^umgn^np ^jmüg ^mpnq ghqhp^ü, шщш üpmüf tpünrnhqmbnLÜ-ühpn^ inL0nLú tfrü rnmpmögmj^ü к ghqmj^ü ^qhüm^^mg^mj^ fabq^pühpp (Bazin 2GGG: 34S):

fcpbnrnhqmünLÜühp^ ^mnnLgúmü h^úüm^mü ^hpü hü.

1. -istan/-estan rnhqmü^müm^hprn йкшда^ ú^ngn^' h^úüm^münLú frpmü^ rnmpm0gnLú, op.' Tali/esestan к mjjü: fru^ hjnLu^umj^ü ^mj^umm-ünLú hnqüm^^m^hprn'-lär, möm^müm^hprn' -li ÜU-nLjpühp^ ú^^ngn^, npnüf nLÜhüf rnhqmü^m-üm^hprn qnpömnnLjp:

2. óhqmünLÜp mnmüg &UnLjpmj^ü hm^h-pLúühp^' Tali/es, Imîr к mj]ü:

3. UnmüÜ^ü Umüühp^, rnnhúhp^ münLÜ-ühpp' Älar, Gasamla к mj]ü:

^ümqnLjü q^2 ghq^ münLbn^ mhqmünLÜühp hmbq^nLú t hmpm^mjfrü к hjnLu^umj^ü ^mi^2urnmüühpnLú'

Gilakarän - hjnLu^umj^ü ^mi^2ummbnLú. rnhq^ püm^nLpjnLÜp mü^mbnLú t üшк Gîlakon: ShqmbnLÜp Ü2müm^nLú t «qfomüg^hp^ rnühp, mju^ügü' qfomüg^ühp^ qjnLq»: Gilär mhqmünLÜp hüpmqp^nLú t mnm^mgh t gilanlilar

«q^imüg^ühp» fr^g-lar hnqüm^m^hpm gnLg^-_

Ärab «mpmp» tpbnü^úp кu rnmpmö^mö t hmpm^mjfrü к hjnLu^umj^ü hmm^m0ühpnLú: -^jnLu^mj^ü ^m|^2uwmbnLú t qrnü^nLú Ärab qjnLqp, npp ^n^^hi t üшк Ärabgadim, húúrn.' -gadim < mp. qadim «h^ü»: Uqpphgmü^ rnhqmünLÜühpnLú upmün^ ^ uшhúüшфшЦ4nLÚ «arab» tpbnü^ú^

mn^mjnLpjnLÜp: Uju tpbnü^ún^ rnhqmbnLÜühp hü üшк Uqqmú^, PhpÜnp^, fom^úmq^, b^im^^, Gmúmfa^, Uqqm2^, ^jnLpqmú^p^ 2pgmüühpnLú' Щшр, Upшppшupш, ^шр^^й^, Ц^шр^шц^, UpшpnL2шцp, Upшpuшptf_шй, Цpшpfaшйш к щи rnhqmünLÜühp: ^mpm^mj^ü fim^ummünLú hü qrnü^nLú 'Arabde «mpmp-ühp^ qjnLq» püm^m^mjpp к mjiü:

Äslä rnhqmünLÜp hjnLu^umj^ü ^m]^2urnm-bnLú hm^mümpmp ^m^^nLú t ünLjümbnLÜ ghq^ ^mú rnnhú^ mü^mü hhrn, ^u^ Älär püm^mbnLÜp alar ghq^ münLÜ^g t, Gadirli t ^n^^nLú ^jmq^pi^ ghq^ püm^m^mjpp:

Gäsamla ^mjpp Un^^nLú t üщк ^muhúj^ ^mjmpmü: Unm^mgh^ t mjurnhq i9-pq qmpnLú püm^^nq GшhuкшüшЦшü ^muhúj^ rnnhú^ münLÜ^g [bjüniimhqm^b, b. 2009, «СшЫкшй дкцшй^ш^щтйр (^^шип^ шЦйшpЦ)», Orienatlia, hm. 9, bpkmü, tp 40-45]:

bpmü^ pnLpgúhüm^mü faúphp^g úh^ mü^mbnLún^ t Un^^hl Imîr püm^m^mjpp' hjnL-u^umj^ü ^mj^2ummünLú к frpmü^ hpphúü^ pmi^2mpüm^ Upqmp^i ümhmüqnLú:

rnhqmü^müm^mü hmúm^mp-qnLú hmfim^mqh^ hü kurd tpbnü^ún^ ^mqú^m0 rnhqmünLÜühpp: ^pmü^g t Korde Deh püm^m-bnLÜp, np ^mqú^m0 t kord «fnLpq» tpünü^ú^g к ^pu^. deh «qjnLq» pmn^g: Uju qjnLqp qrnü^nLú t Urnp^mrnm^mü3 ümhmüq^ щpкhlpnLÚ' Upqm-pfr^ ^^p 2P?münLú: Upqjmpú qhhhupmü^ qjnL-qhp^g t: ^nLjü ghqmünLÜ^g t Kord Kandî püm^mbnLÜp' kord tpbnü^ú^ к pnLpghphü kandî «qjnLq» pmnhp^ hmúmqpnLú^g:4 Uju qjnLqp qrnü^nLú t Urnp^mrnm^mü ümhmüq^ щpк-hipnLú' Upqmp^i ümhmüq^ ^hürnpnüm^mü

^^ihpp Umú qhhpp tíhpáUmu^jmü 2Pjmü^ üm^m^pmüm-Umü ghqhp^g t^ü, npnüg tpbnü^úp к qpmün^ ^mnnLg^mô mbqшùпLÜübpp ú^ü^ mjuop Uhüqmü^ hü:

3 Ujurnhq úhüp úhpnqmpmünphü hüp hmúmpnLú

hqpp, pmüq^ hmjhphüp hümpm^npnL-pjnLÜ t bqpшpшùпpbü mmpphpmUhLnL Upmpu qhm^g

hjnLu^u qrnü^nq rnmpmöpühpnLÜ h^tíümUmúnLtí i9-pq qmpm^hpj^g hhrnn pü^mó dmtímümUmhmm^mónLtí ^hpj-üm^müm^hu к i9i9 p.-frg ^ ^hp Uqpphjmü

(^pu^ Azarbayjanî) múnLÜn^ hmjrnü^ pjnLppm^nu hp^^pp ünLjü qhrn^ hmpm^mj^ü шфbp^ü qrnü^nq Urn^mrnm^mü^g (^pu^ Azarbayjan), pmü^ np ^hpj^üu, ^ümjmó ^hq^m^mü püqhmüpnLpjmüp, mjunLhmüqhpá n^ ú^ üm^mpqm^nLÜ ^^ ünLjümg^nLú Uqpphjmü^ hmüpm^hrnnLpjmü hhrn:

4 ftnipp. kandî (шй kendi) «qjnuq» pmnp ómqnLÜ t unq-qhphü kane «qjnLq, püm^m^mjp» к ú^j^ümu^m^mü pjnLppm^mü pmppmnühp^g pшфшügb]_ t ümt mpthumü pjnLppm^mü ^nu^mópühp:

2P^bnLÚ, Umppmph phhhupmbnLÚ: Kord geslägl mn^nbpúp t kord «gnipp» tpbnbpúpg

к pmppbpbb -geslag «МЬпшЬпд» ршпрд: Uju qjnLpp qmb^nLÚ t ЦшрщшшшЦшЬ bшhшbqp шр^щт^ Црршр^!^ ^ььшрпьшцшь 2P^bnLÚ: Яшрр^ pbhbupшbp qjnLpbppg t: Kurdabäz tpbnmn^nbpúp t mjurnbp ш^рпр

ррршЦшЬ gbpbpp hbrn: SbpшbnLbp t

kurd- tpbnbpúpg, -a- hnpшЦшщpg к -baz ршпрд, npb, purn шйЬЬш]Ь^, baza ршпр Црбшт шшррЬршЦЬ t: ПйшЬр ^p&rnú bb, np qjnLpp иЦqрbшЦшb шЬnLЬp bpb t Kurd Äbbäs: Kurdlär тЬршЬтЬЬ шпш^шдЬ! t kurd- tpbnbpúpg к -lar 4Ьр£ш&шЬдрд, риЦ Kurdasar mbpшЬnLbp ^bpumpb «pmpp» дЬршЬ^шЬ к -sar ÜUmjpp hшúшЦgúшb шрр)^Ь£ t' «pppbpp qjnLp» Ь2шЬшЦnLpJ шйр:

Kyohna Oränd (Цшй Kana Orand) sbp-шЬnLЬp ки tpЬnmbpшbnLb t' «ОршЬр» pjmp-ршЦшЬ gbpp шЬnLbpg, (húúrn.4 щриЦ kohna «hpb» ): Mikbila тЬршЬ^шЬ hpúprnú pb^ö t Miki gbpp шbnLbp (húúrn. Ьшк' ршф2. <^nppp^ Ьррш]р»): Miki дЬршЬ^шЬ úшиpb шпш^рЬ шbqшú hp2шmшЦnLÚ t ^b^pbnu ир!ЬршдрЬ (ú.p^. 6-5-pp pp.): Сит Ьрш' Up^p gbpb шщpnLÚ tp Цршри qbsp ш4шqшbnLÚ [Гейбуллаев 1986:5]: U. Цфkp qmbnLÚ t, np uiju gbpp шЬnLbpg t öшqnLÚ dшúшЬшЦшЦpg ЦрррЬ^шЬр ^шbpшщbmnLpJшb mшpшögnLÚ qmb^np Mugan ш2faшphшqpшЦшb шЬnLbp [Алиев 1960: 15]: _Qpn2 qpmbшЦшbbbp, bibbing ЬршЬрд, np ^bpnpnmnup Up^p gbpp hp2шmш-

^nLÚ t nLspbbpp hbm úpшupЬ, ЬршЬд hшúшpnLÚ

t шpJnLbшЦpg [Геродот 1972: 168]: Mikolän mbpшЬnLbp ки, Шшрш^р t, Цшщ^шй t 4bpnhp2JШLMiki gbpp hbm:

Mirimli mbpшЬnLbb шпш2шgbl_ t Mirimli gbpp шЬт^д:

Pirembel mn^nbpúb шпш2шgbl t bmjb-шЬ^Ь tpbnbpúpg: Pirembel gbpшúpш4npnLÚb шщpnLÚ tp ^шlp2nLÚ к ршpЦшgшö tp úp ^bp gbpшfaúрbppg [Гейбуллаев 1986:39]:

Tälasla mbpшbnLbp t talis «рш^»

tpbnbpúpg к -li шöшbgpg:

^шlp2иmшЬp mbpшЬnLЬЬbpnLÚ шрйшЬш-qp^ö bb ^bp' turk tpbnbpúpg:

^pшbgpg bb' Turkakarän (Turkakon)-p «pnp-fbpp mbbp», mjupbpk «pnLppbpp qjnLp» Ь2шЬш-ЦnLp)шúр: Turkanjil mbpшbnLbp pшlp2bpbb hb^nLÚ t Tarkanj, úbЦbшршb4nLÚ t np^bu «pnLppbpp öшqúшb mbp»: Sbpp рbш^nLpJшb ^pöppn^ Щ|и mbpшbnLbb шпш2шgbl t tursanjir ршпpg, npp b2шbшЦnLÚ t «ppnL pnLq», hш4шbшЦшb pqp mbишЦ hbm Цшщ^шй, húúrn.' щриф turs- «ppnL» к -anjir «pnLq»:

Turkobä mn^nbpúp шпш2шgnLÚp Цшщ^шй t mjumbp pjmp^^b gbpbpp рbшЦbgúшb hbm:

Й-ш^ЬрЬЬ hh^mü t Tarkobä: Lbh£npшhp 2Р?шЬр Turkakarän, Veravül, Garmatuk qjnLpbpnLÜ ЦшЬ Turkobä шЬпгЬп^ фпрпдЬЬр, pb^p ки Цшщ^шй t mjumbp рЬшЦ^пр pnipgbpp hhm (turk «pnLpp», oba шррр. «mnLÜ»): hшhшhqp

Gшhpbиpшhp Tork Mahalle тЬршЬпгЬр ки шпш^шдЬ! hnijh tphnhpüpg к mahalle «2p^k ршршйши» ршпpg:

^ш|p2иmшhnLÜ tphnmbpшhnLhhbp bh шpйшhшqp4шö ppшhшЦшh ршр5 tphnhpün^' üшиhш4npшщbи hjnLupumjph ^ш|p2иmшhnLÜ [Clifton et al. 2005; Грюнберг 1963]: Tätyän -p, nph шпш^шдЬ! t tat- gbpp шhnLhpg к -an (yan) hnqhш4pшЦbpm шöшhgpg: tat- tphnhpüp к -lar шöшhgp üpшЦgüшüр t шпш^шдЬ]_ Sш|pl_шршpp 2Р2шhp Tätlär тЬршЬпгЬр: Tätobä тЬршЬпгЬр &2шЬшЦпгй t «pшpbpp рhшЦш4шp» (tat «pшp», oba шppр. «^шЬ»), Tätonü' tätoni «pшpbp» йкpg: bph 4bpшЦшhqhbhg hhшpш4np täthoni йкр, шщш Цh2шhш4p «pшpbpp шpрJnLp»:

Üräkarän тЬршЬтЬЬ шпш^шдЬ! t ПLpшh (Opшh) gbpp шhnLhpg к &2шЬшЦпгй t ppшhg щштЦшЬпр mhbp. ür pшlp2bpbh &2шЬшЦпгй t Ьшк Цшphp:

Xolmili (Холмили) - Xol pш|p2bpbh &2шЬшЦпгй t öшпp fijnLp Цшй bpЦшp, ^np &шп: Xol &2шЬшЦпгй t Ьшк Uju mn^nhpüp

öшqnLÜ t «xon mongoli» шpmшhшJmnLp)nLhpд, np &2шЬшЦпгй t ünhpn]_hbpp шpJшh pшфüшh 4mjp: Züvandla шЬршЬпгЬр шпш2шgbl_ t pшlp2шЦшh lbпhbpnLÜ рЬшЦ^пр Züvand gbpp шhnLhpg к -1э шöшhgpg:

Kyohne Züvand- mbu 4bpкnLÜ, Züvandla.

SкцшhnLhhкp, npnhp дшqnLÜ kh tynhfrü-hkpfrg (шhmpnщnhfrühkp)

Uhmpnщnhpühbpp mjh mbpшhnLhhbph bh, npnhp шпш2шgbl bh рhшЦш4шJpp hpühшppp Цшй ppш hbm Цшщ nLhbgnp npкt üb^p, pu^ ш4blp hmfim^' gbpшщbmp шhnLhpg: ^шlp2-umшhp шьршЭДшьшцшь hшüшЦшpqnLÜ hшhpp-^nLÜ t gbpшщbmbpp nL mnhüшщbmbpp, qjnLpp hpühшppp шhnLhhhpp к mшpрbp шЬршЬ^ш-hшЦbpm шöшhghhpp hшüшppnLpJшüр umbpö4шö рhшЦшhnLhhbp:

ЪbpЦшJ4шö рhшЦш4шJphpp шhnLhhbpp ghhnLpJnLhp pnLji_ t тшфи bqpшЦшghblnL, np шhйhшhnLhhbppg ЦшпnLg4шö mbpшhnLhhbpp qbpшЦ2pп йши bh ЦшqünLÜ ^шф2umшhp шЬршЬ^шЬшЦшЬ hшüшЦшpqnLÜ к nLhbh ^qtfmp^h hbmкJШl_ йкbpp,

^шpq шhnLhhbp bh' gbpшщbmp Цшй hpühшppp шhnLhn^, mbuHubi, Samidxan к mjih;

ßшp rnhpúpbp, pus tnLpJшb, n^ pb úp ^nb^phrn gbpp Цшй tpЬnиp шЬш_Ь t, ш)]_ pJnLppш]_hqnL mшpшöpbhpnLtí ppш-bш]_hqnL ЦpqJшЦbhpp pЬphшЬnLp шb4шbnLtí:

Uómügm^np münLüühp hü, hjnLu^umj^ü ^mLfcummünLú -li, -la, -lar, -kandî ^hp?müg-ühpn^, fru^ hmpm^mj^ü ^mLfcummünLú -di, -abad mhqmü^müm^hpm áknijpühpn^ püm-UmünLüühpp:

iНе можете найти то, что вам нужно? Попробуйте сервис подбора литературы.

'Alïkaran mhqmünLüp ü2müm^nLú t «Ul№ mnLü»: O-jnLq t Ump^mmm^mü ümhmüq^ mpkhignLú Uh2g^&2mhp 2mhphupmü^ Up2mq-t Umpgmq^ 2p?münLú: ShqmünLüp ^mqú^h t 'Alî-mü&ümünLü^g k -karan «mühp» ú^m^npühp^g: 'Alï GeslaGï mhqmünLüp ü2müm^nLú t «Ul№ Mhnmüng» 'Alî- mü&ümünLüp k pnLpghphü -geslag «Mhnmüng», qmü^nLú t Ump^mmm^mü^ Upqmpfr^ 2mhphupmü^ ^hümpnüm^mü 2p?münLú: 'Alïabad mhqmünLüp ^mqú^h t 'Alî t^nü^ú^g k -abad mn^n^npúmüm^g: ^mi^hphü hü^nLÚ t Aliobod: Baba 'Alï mhqmhnLÜp ^mqú^mó t 'Alî - t^nü^ú^g k baba «hmjp» pmn^g, um^mjü, pus múhümjü^, um hü^h]_ t np^hu úh^ mü&ümünLü:

Àbbâsâbâd mhqmünLüp ^mqú^mó t Abbas-t^nü^ú^g k -abad mn^n^npúmüm^g, Àbbasla -ù' Abbas t^nü^ú^g k -la mhqmü^müm^hpm ^hp^mómüg^g:

ÀbdQlla Taklasi mhqmünLüp ^mqú^mó t Abdülla t^nü^ú^g: ^hpmphpnLú t mhqmü^mü hp^pnpq úmu^ü, m^m, pus múhümjü^, mjü Takla tpünü^úü t: U^künijü pmqmqp^p mhuünLú hüf ümk Takla-Makan (mümqmm ^hümpnüm^mü Uu^mjnLú) mhqmü^mü úh^: t. Shü^kp qmünLú t, np takla pmnü nLü^ mpmpm^mü ómqnLú tark «LfnLú, ú^ ^nqú ühmnLú» &k^g (TeHHmeB 1961: 58): O-nLgh Abdülla Taklasi mhqmü^mü qh^pnLú ku qnpô nLühüf ünijü mpúmm^ hhm: Takla pnLpghphü ümk ü2müm^nLú t «qinL^nüó^»: Takla (tagla, taglasi) t ^n^nLú ümk mqm^ünL mjü mhum^p, npp pmqúmg^h t npn2 pjnLpgm^mü ghqhp^ ^nqú^g k mmpmô^hl nqg mmpmôm-2p?münLú:

Àbdanla mhqmünLüp ^mqú^mó t Abdan-t^nü^ú^g k -la mhqmü^müm^hpm ^hp^mómüg^g:

Àgasbaylï mhqmünLüü mnm^mgh t Agakisibaylt Agakisi- k -lî pmqmqp^ühp^g:

Àhmadlï püm^münLüp mqú^mó t Ahmad-münLü^g k -lî mhqmü^müm^hpm ^hp^mómüg^g:

Àllâharla mhqmünLüp ^mqú^mó t Allahar-t^nü^ú^g k -la mhqmü^müm^hpm 4hp?-mómüg^g :

Àstânla mhqmünLüp ^mqú^mó t Astan-mü&ümünLü^g k -la mhqmü^müm^hpm &knijp^g : Àzizabad t Un^hl ümfa^frü Losgalang' 20-pq qmp^ u^qp^ü núü Miraziz-^ münLün^ úh^fr qmm^^ü ^hpmü^mü^nLú t Azizabad:

Badirlï mhqmünLüp ^mqú^mó t Badir-t^nü^ú^g k -lî mhqmü^müm^hpm mómüg^g, ^u^

Badalan mhqmünLüp pm^hphü hü^nLú t Badalon k ^mqú^mó t Badal- münLü^g k -an (on) hnqümUfrm^hpm mómüg^g:

BurzQnbQl mhqmünLüp, pum múhümjü^, mnm^mghi t Pir Zumbul mpmmhmjmnLpjnLü^g, np^hq Pir- ü2müm^nLú t «unLpp úmpq, ôhpnL-ü^», ^u^ Zumbul-p münLü t: Uhô hm^müm-^münLpjmúpú h^2jm]_ mü&^ qmúpmpmüp' np^hu uppmmhq^, ^mqúhi t mhqmü^mü h^úg:

DavidonQ püm^münLüü mnm^mgh^ t Dàvidhonï &k^g, npp ü2müm^nLú t «^m^p^ mqpjnLp», ^mqú^mó' David «^m^^p» mü&ümünLü^g k honî «mqpjnLp» ú^m^npühp^g:

Divâgâj püm^münLüp Divagas mhqmü^mü mqfimm^mô mmpphpm^ü t k mnm^mgh^ t Div Agasi (Agakisi) mpmmhmjmnLpjnLü^g, npp ü2müm^nLú t «gm^ Uqm2^»: ^nqn^pqm^mü umnLqmpmünLpjmúp úh^ümpmü^nLú t np^hu «4mjp, npmhq úmhmghi t qkp»:

Asadabad mhqmünLüp ^mqú^mó t Asad-(mpmp. «mnjnLÔ») mü&ümünLü^g k -abad mn^n^npúmüm^g: Eminli mhqmünLüp ^mqú^mó t Emin- t^nü^ú^g k -li ^hp^mómüg^g, ^u^ Ehsanakaran mhqmü^mü h^úgnLú pü^mó t Ehsan- t^nü^ú^g k -karan «mnLü» pmn^g:

EyarQd mhqmünLüp ^mqú^mó t Eya-mü&ümünLü^g k -rüd «qhm» ú^m^np^g:

EzarQd (Ezarü) mhqmünLüp ^mqú^mó t Eza t^nü^ú^g k rü(d) "qhm" pmn^g:

Gosmalyan mhqmünLüp ^mqú^mó t Gosm-münLü^g (Gasam t^nü^ú^ mqfimm^mô mmpphpm^p) k -an (on) hnqüm^^m^hpm mómüg^g:

Hasankuja mhqmünLüp ^mqú^mó t Hasan-t^nü^ú^g k -kuja «mhq, mnLü, pmqmúmu» pmn^g:

Hasanli mhqmünLüü mnm^mghi t Hasan-münLü^g (mpmp. «qhqhg^U, im^»): ^mg^ Hasangala, Hasangaya, Hasangalatapa mhqmünLü-ühp^g Uqpph^mü^ hmüpm^hmnLpjnLünLú ^mü Hasanli münLün^ ku 12 püm^m^mjphp Pmpqm, ^n^nLqm, Ummpj^, Ump^pmpmqm, Um^müm, ^nLp^, Smppmj^i, Sm|^]_mpmq k mj]_ 2p?mü-ühpnLú: ^pmünLú mju mü&ümünLün^ mhqmünLü-ühpp ku pm^m^mü^ü 2mm hü, um^mjü h^úüm-UmünLú -abad ^hpgmómügn^, húúm. Hasanabad ünLjümünLü qjnLqhpp ^nú^, ^hhpmü^, ^mq^^ü^ 2mhphummüühpnLú k mj]ü:

Hubi mhqmünLüp hm^mümpmp Hubeyda mü^mü ^n^n^^mô mmpphpm^ü t:

Huseynabad mhqmünLüp ^mqú^mó t Huseyn- t^nü^ú^g k -abad mn^n^npúmüm^g, npp mmpmô^mô t ümk hmpm^mj^ü ^m|^2ummünLú :

Huseynhajala mhqmünLüp ^mqú^mó t Huseyn- mü&ümünLü^g k hajala pjnLpgm^mü ghq^ münLü^g: ^^qnL^nL, Gmúm^^^ k

Smppmjpjp 2p?mhhhpmû ku ^mh mju mh&hmhmhn^ ^mqû^mô mhpmhmhhhp:

Imânid mhpmhnLhp ^mqû^mô t Iman-t^nhpûpg k -la mhpmh^mhm^hpm mômhgpg:

Isi mhpmhrnhh mhmpnmn^nhpû t: Q-pmhm-Umhhhpp ^mpôppn^ Uppph^mhp ^mhpm^hmnL-pjrnû ^mh m^hjp pmh 35 hûmh mhmpn-mn^nhpûhhp: £um mhpp phm^mpjmk mhpmhnLhp ^m^ ^rnhp mh&hmhmhp hhm, mji ^m^mô t pmjp2m^mh I k Sa pmnhpp hhm, np h2mhm^rnû t ûh^-hphp, mjuphpk ûp pmhp mrnh, ph^k dnpn^ppm^mh umnLqmpmhnLpjrnh t:

Iskandarii mhpmhnLhp ^mqû^mô t Iskandar-mhnLhpg k -lî mhpmh^mhm^hpm ^hp^mômhgpg : Jâmâsâir mhpmhnLhp Jamosa- mhpmh^mh mpfimm^mô mmpphpm^h t, ^mqû^mô' Jamo-mhnLhpg k pmj_. say «pmjpp, qhmgnp» < so «qhmp» &kpg, hûûrn.' m^. syav-, h.^. siyav-, û.^., ^ppk. sav-/suSan, h.^. sudan: Say pmjp2. &2mhm^nLÛ t hmk «4hphm2m^pk», npp hmhqnLû t û.pp. *sapîk «hmqnLum (qp2hpmjph)» hmfam&kph, hûûm. ^m$up say, pmjhnpp seu, hj.

> ppp. sâpïk (Asatrian 2011:741): Um^mjh mju phm^mh^mh ûh^ ^hp?ph h2mhm^m.pjnLhp phpku pmgmnhjp t:

Kaibahuseynii mhpmh^mh ûh^ Kalba-h Karbala-p ^pfimm mmpphpm^h t: Qjrnph mju^hu t Un^^hl pp hpûhmppp Karbalaya Huseyn-p mhmhn^6:

Laladuia mhpmhnLhp Laladilon mh^mh mpfimm^mô mmpphpm^h t, ^mqû^mô' Lala-mh&hmhmhpg k -duiâ/-dul- pmnm&kpg, nph nLhp «hnhmhgp» h2mhm^m.pjnLhp k mmpmô^mô t hmm^m^hu ^hhmpnhm^mh k mpkûrnjmh frpmhmû: U. UnL%ph h2h t, np dûl-/dula &kph qnLqmhhn jmjh ^ppmnmpjmh nLhp hmk dara-/darra- &kp, npnhp nLhhh ûpkhmjh umrnqm-pmhmpjrnhp k hnLjh mpûmmp mmpphp ppuknpnLÛhhph hh, php hhpphm^p qpmm-Umhnphh ^p hpûhm^nprnû: Ujumhp ^hmp t h^mmhi, np dul -p, pmgp h2^mô h2mhm^rn-pjrnhpg, nLhp hmk «pnLjp» pûmump, dol,

npp npkt ^m^ *ni.hp h2^mô mhpmhmhmû qnpômô^mô hnLjhmhnLh pmnp hhm (hûûm.' £nû^mhp, fomppqhmhpp, Pmpprnpp, Smpmhpp k mji ^nu^môphhpnLû" dul «pmjp>) (Mokri 1997: 27):

Lalahiran mhpmhmhh mnm^mgh t Lalahion pmnpg, np h2mhm^nLû t «Lmjmjp hnphp»:

Lalakapesta mhpmhnLhp ^mqû^mô t Lala-mh&hmhmhpg, -ka- «mrnh» k -pesta «hmk» pmnhppg: Pesta pmjp2. h2mhm^mû t hmk «^npppU pjmp»:

Malikli mhpmhnLhp tmqÜ^mö t Malik-t^nhpÜpg k -lî mhpmh^mhm^hpm mömhgpg:

Mamadoba mhpmhnLhp tmqÜ^mö t Mamad-t^nhpÜpg k -oba «^pmh, fapfipp» pmnpg, put Mamadxänla mhpmhnLhp tmqÜ^mö t Mamadxan-mh&hmhrnhpg k -la mhpmh^mhm^hpm àknLjppg: Mamadrzakuca mhpmhnLhp h2mhm^nLÜ t «Umümppqmjp ^npng, pmpmümu»: ^mqü^mö t Mamadrza- (Muhammad Reza mh^mh mpfimm^mö mmpphpm^p) t^nhpüpg k -küca «pmpmümu, ^npng» pmnpg:

Mahmüdävär mhpmhnLhp ömqnLÜ t Mahmüd t^nhpüpg: bph hhpmpphhp, np mhpmh^mh hp^pnpp ümup ömqnLÜ t ävär tphnhpüpg, m^m ^ummg^p, np UmhünLpp mjp ghppg t: UpkhnLjh dmümhm^ ppmhm^mh -vär mn^n^npümmp < hph ppmh. *wära- (*wara-) mpümmpg nLhp «gmh-^m^mm^mö mmpmöp, müpng» h2mhm^nLpjnLhp [Bailey 1954: 26-28] k mhpmhnLhp ^mpnp t Üh^hmpmh^hi «UmhünLpp qjnLp»: Uppph^m-hhphh var h2mhm^nLÜ t hmk «hmumpm^m^mh 4mjp, öhhpm^mjp», nph mhhp^pmjnphh ppm-hm^mh ^n^mnnLpjnLh t: ^m^^phnLÜ Mahmüdävär phm^m^mjpp ^n^^hl t Madodür: ^mjp2hphhnLÜ ^m «mado» pmnp, npp h2mhm^nLÜ t «nL^nLhphhpp ömn» (ma- «nLpLhg», do «ömn»): ^npn^nLppp ^mmünLÜ t, np Üp dmümhm^ mjumhp mh^hj_ hh hÜmhmmp^ 2mm ömnhp, npnhg uhpÜhppg ^mmpmumnLÜ tph qmpphp nL phm^mhnLhp ^m^nLÜ mjp ^mmÜnLpjmh hhm [Mirzoiev 1993: 46]7:

Miskami (Maskami) ^n^^np phm^m^mjpp hm^^ph mhnLhp hphj_ t Varsahmonobä: Miskami mhpmhnLhh mnm^mgh^ t ^mpu^hphh mosk (ÜnL2^) pmnpg k pus dnpn^ppm^mh Üh^-hrnpjmk ppmhgp Üp ^mfimnm^mh hmfim^ t h^hj_ mju ^mjpp k ÜnL2^ nL smpphp mhnL2mhn-mnLpjnLhhhp qhhj; Ujp Ümppp hmjmhp t hphj_ Moskami mhnLhn^ k hmpqmhp t ^mjhjhi m^jmi 2p?mhnLÜ, nLusp mumpfimhmpmp Varsahmonobä ^n^^np ^mjpp mh^mh^hi t hpm mhnLhn^:

Mollähasanli mhpmhnLhp ^mqÜ^mö t molla-«Ün^im» pmnpg, -Hasan- t^nhpÜpg k -lî mhpmh^mhm^hpm mömhgpg :

6 Kalb ^puti karbalayî «-ßhpphjm ni^mp qhmgmô Ümpp» àkp tpfimm mmpphpmth t, npp hmüpp^rnÜ t hmk ^mputhphhnLÜ. ^ÜÜm.' kalb 'all (< Karbalâyï 'Alî), Kalbhasan (< karbalâyï Hasan) kjh:

7 Umpp ^m^puph qmhnLÜ t, np Mado (Mada) pmnh mnm^mgh^ t Mädon àkpg k mjh tm^ nLhp Ümphpp hhm' -on hnqhmtpmthpm mômhgn^: Cum ùrnjh hhpphmtp, Ümphpp hhm tm^^mô mhp-mhnLhhhp hh ^pmhp hjnLupu-mpkÜnLmpnLÜ: bph

phpnLhhhp mjh mhumthmp, np pm]p2hhpp Ümphpp hhmknpph hh, m^m Mado mn^nhpÜp mnmjmgÜmh mju mmpphpmtp hmummm^nLÜ t: Uju ^mjphpnLÜ hmjmhmphp^mô ppnhqh pm2mjh-hhpp' ^mh^mh^mô Ümphpp dmÜmhm^hhppg, hmummmnLÜ hh mjp ^mptmôp: Hmum^mh mppjnLphhpnLÜ mju mn^nhpÜp hp2m-mmt^nLÜ t np^hu Mayo: Uju^pun^ hmhqnLÜ hhp mjh hqpmtm-gnLpjmh, np h2^mô qjnLpp hph mhnLhp Mado (Mado) t hph]_, pmjg 11-12-pp pp. mjumhp pjnLppmtmh ghphpp hmjmh^hp^ qjnLpp àhnp t phpnLÜ Üht mj]_ mhnLh:

Moraddast shqmünLüp kmqúkmft t Morad-wü&üwüniüfrg k -dast «qm2s» < ú.^. dast > hj.

pmn^g: O-sü^nLú t O-fomü ümhmüq^ ^mkmjh2 2mhphusmü^ ^hüspnümkmü 2p?mü^ ^m^frq qhhhupmünLú:

MOsakuja shqmünLüp kmqúkmft t Müsa-t^nü^ú^g k -küja «pmqmúmu, 2p?mü» pmn^g:

MOsavar shqmünLüp kmqúkmft t Müsa-münLü^g k -var m&müg^g, shu' MahmOdavar:

Nazarabad - O-jnLq t ^fomü ümhmüq^ Uusmpm 2mhphupmü^ ^hüspnümkmü 2P?mü^ ^m^múh qhhhupmünLú' «"Umqmp^ qjnLq»: fruk Nazar mahalle qjnLqp ünijü ümhmüq^ Lmkmüqkfr qhhhupmünLú t k kmqúkmft t Nazar-münLü^g k mahalle «pmqmúmu» pmnmú^m-^npfrg: fruk hjnLu^umj^ü ^mj^usmünLú qsü^nq Nazaroba shqmünLüp kmqúk.m& t Nazar-t^nü^ú^g k mqpp. oba «kpmü» kpkfrü

«"Umqmp^ qjnLq» ^úmusnk;

OdOrakaram shqmünLüp a hnqmkm^n^ kmqúnLpjnLü t' Odür- t^nü^ú^g k karam/n «sühp» pmnm&k^g: "^mümknLú t «OqnLp^ü ^mskmünq sühp, mju^üfü' qjnLq»: Pmnmkhp^fr -n > -m mügnLúp nL2 qmpqmgúmü mpqjnLüf t:

Pirjana shqmünLüp kmqúkmft t pir-«fthpnLü^, ^úmusnLü» pmn^g k Jana mü&ümünLü^g: Gus dnqn^pqmkmü usnLqmpm-ünLpjmü' shqmünLüü mnm^mgh t ^mpukhphü pirojavani «fthphp k hp^smumpqühp» pmn^g:

PirzakOca shqmünLüü mnm^mgh t Pirüz-t^nü^ú^g k -küca «inqng, pmqmúmu» pmn^g, ^uk Pirzora shqmünLüp hm^mümpmp mnm^mgh t Pirzorag pmn^g, npp ü2mümknLú t «Ofrpqn snhú^ hnq»:

Gariblar shqmünLüp (kmqúkmft t mpmp. garib- «osmpmkmü» pmn^g k -lar k.hp?-m&müg^g), npn2 q^sümkmüühp^ kmp&frgnk mnm^mgh t úfr dmúmümk ^mj^usmü^ LhnühpnLú pümkknq Gariblar kn^nq ghqfr münLü^g: -^hsmqmjnLú mjq^hu t kn^n-ú ümk üpmüg pümknLpjmü k.mjpp: Uhk mjj_ shumkhs^ hmúm&mjü, 19-pq qmpnLú Garib münLün^ úhkp h^úümqphi t mju qjnLqp (Mirzoiev 1993: 46):

Gasem Kan di shqmünLüp kmqú^mfc t Gasem- t^nü^ú^g k pnLpfhphü -kand «qjnLq» pmnhp^g: Uju qjnLqp qsü^nLú t Usp^msmkmü^ mpkhjpnLú' Uh2f^ü2mhp 2mhphupmü^ Up2mq-t Umpfmq^ 2p?münLú:

Samidxan shqmünLüp Samidxan

mü&ümünLü^g t, fruk Sanjaradi shqmü^mü úh^ Sanjar- mü&ümünLüp km^mkgkh t -di «qjnLq» pmn^ hhs: Sarajafarli shqmü^mü h^úfnLú Sarajafar t^nü^úü t k -li mhqmükmümkhpm mftmügp: mhqmünLüühpp ^jnLu^umj^ü

pümkmkmjphp^g hü:

Saxhuseynli shqmünLüp kmqúkmft t Saxhuseyn t^nü^ú^g' - li mhqmükmümkhpm mftmügnk:

Tahirli shqmünLüp kmqúkmft t Tahir t^nü^ú^g k - li mhqmükmümkhpm mftmüg^g:

Valixanla shqmünLüp kmqúkmft t Valixan t^nü^ú^g k -la mhqmükmümkhpm mftmüg^g:

Veri-Áliabada pus hpknLjp^ü, Uj^mpmq shqmünLüü t ('Ali t^nü^ún^' -abad mn^n^npúmüm^ oqünLpjmúp kmqúkmft), ^uk üm^mqmu veri úmuü^kp, qnLgh hmj. tfbpfá npn2^^ m&mkmüü t, npp j_mj&nphü hmüq^^nLú t ümk hmjkmkmü shqmünLüühpnLú, húús. ^.hp^ü ^mqü^, ^hp^ü Smim- hmüq O-hqmpgnLüfrg^ úmpqnLú, Smfimp ^hnmü hu-mpj_. jmü^hp^ü, ^hp^qhm - qhsmk UjnLü^g^ úmpqnLú, Qnhm^pfr odmüqmkp: Uk^qp t mnünLú ^mnümpmft ^hnmü h^. imü^hp^g k Umikmpq qjnLqp úns ú^münLú úmjp qhm^ü: bpkmpnLpjnLüp' 4,5 kú k mjjü:

Xalifahoni shqmünLüp ü2mümknLú t «fomj^^^ mqpjnLp»: ^mqú^mft t Xalif- münLü^g k pmj^2. honi "mqpjnLp" pmn^g: Xalifakuja mhqmü^mü úh^ Xalif- münLüp kmqúnLpjmü úh^ t úmhj_ küja «pmqmúmu, 2p?mü ú^m^np^ hhs:

Xanalion shqmünLüü mnm^mgh^ t Xanali t^nü^ú^g k -on hnqümk^mkhpm m&müg^g. ü2mümknLú t fomümj^^ mnhú^ pümknLpjmü

Yusifli qjnLqp ukqpümkmü münLüp Molla Yusifli t hqhi: ShqmünLüp kmqú^mft t Yusif-mü&ümünLü^g' -li mftmügn^:

Sk^mhm.hhkp, npnhp wnwpwgki kh tykkqrn-hfrhkpfr whnthhkpfrg (qnnmn^nhfaühkp)

^hüqmünL münLü^g mnm^mgmft shq-münLüühpp úsünLú hü ^úmummj^ü ukqpnLügn^ qmumkmpq^mft mjü münLüühp^ 2mpfp, npnüg mü^mümqpnLúp mpmmgnjnLú t opjhks^ ^úmummj^ü tnLpjnLüp: Uju pümkmünLüühp^ mnm^mgnLúp km^km& t s4jm]_ ^mjp^ü pünpn2 khüqmümkmü m2^mph^, khüqmünLü h^2hgünq m2^mphmqpmkmü q^pf^ nL kmnnLg^mftg^, khüqmünL hhs km^km& ihqhüq^ kmú mnmu^hj^ hhs, ümk' khüqmünL hhs km^k.m& qm2sm-únLüfmj^ü j^gf^ ü2mümknLpjnLü: ^mj^2usmü^ smpmftfnLú khüqmü^ühp^ münLüühpn^ ushq&k.m& shqmünLüühpp h^úümkmünLú ühpmnnLú hü ü2k.m& ^úmusmj^ü kmqm^mpühpp k kmpnq hü qmumkmpq^hi hhskjmj_ khp^' m) kmjp^ khüqmü^ühp^ münLüühp^g mnm^mgmft shqmünLüühpp, npnüf mpsmgn^nLú hü pmj^2m-pümk smpm&fühp^ khüqmüm2^mph^ qma-khpp, p) püsmü^ khüqmü^ühp^ münLüühp^g mnm^mgmft shqmünLüühp. k.hp?früühp^u ú^^ngnk fi2sknLú hü mümuüm^mh pmj^ühp^ knqú^g kmpknp^nq khüqmü^ühpp, q)

pn^bшbnLbbbpp к p) unpnLbbbpp pшup шЬnLbbbppg mbpшbnLbbbp:

Älmu mbpшbnLbp ^jnLupumjpb ^шф2итш-bnLÚ nLbp «шрйф шúpng, рnLJb» Ь2шЬшЦт-pjnLbp, к шb4шbшppnLÚp щшJÚшbш4np4шö t qjnLpp ршр&р pppgn^, npp bnLJbшg4nLÚ t шрйф рш-j bp hbrn: Lbq4шршbшЦшb шnnLÚn4 rnbp-шЭДшЬ шпш^Ь Äl ршpшppp^b nLbp <^pöp4» púшиmp (< hpb ppшb. *rdifya-, шф arazifiya-, щриЦ aloh, ppp. alo, halo) к тшршй^шй t n úpmjb рbшЦш4шJpbpp, шдк ^bnbbpp nL ишpbpp шЬnLbbbpnLÚ, op." Äloh ^bnp £ш2шbp hшpш4-шрМттрт^ Alendan mbpшbnLbp fruфшhш-bnLÚ к шцЬ: ишЦш^ p"h t b2шbшЦnLÚ шЬ^шЬ bp^pnpp ршpшppp^p к npmbppg t mjb qшlpи: Uju ЦшщшЦgnLpJшúр hjnLupumjpb ^шф2итш-bnLÚ unLjb mbpшbnLbp шЦшúшJpg

hp2bgbnLÚ t U^únLpp' Alamut, «^ЬпшЬ öbpnL-bnL», ишиpbbbpp шпш^Ьпрр ^шишЬ Uшрршhp

ibnbmjpb шúpngp Яшq4pbpg 70 ^ú шр^щ: Ujb, np pш|p2. Älmu - b hbbg Alamut шЬ^шЬ шшррЬршЦЬ t, ^p&nLÚ bbp, ^u^öpg pnLpu t, ишЦщ|Ь шпш^Ь ^pknp t mjb фшump, np Alamut шbnLbp, purn tnLp^b, ф bpb]_ puúmjp^^bbbpp hbшpшöp, pbp pbpnLb^nLÚ tp úpb ори, шд шnшhшuшpшЦ bpb]_ t ршp&pшppp ^nnijgbbpp тшрш&4ш0 шЭДшьш^: Дцш^и рб^шр t ршgшmpbl_ bnijb^pup mbpшb4шb шnЦшJnLpJnLbp hшpш4шJpЬ ^n^^unLÚ' U^únLppg hшpJnLpш4np ^ú. hbnш4npnLpJшb ^рш: unLjb ршpшppJШl_ ^qúrnp^b

bp^pnpp hшm4шöpb, -mu(t), шщш mjb, pum 19-pp pшpp qbpúшЬшgp шpkblшqbm Gpbpjbnp, *amuxt «pbmb^g^ö, ^pdbg^ö» pbpрш-]шЦшЬ &kp ршрршпшфЬ шшррЬршЦЬ t, pu^ шúрnp2 ^qúmpjnLbp qшlpu t *aluh-amuxt bшfaш&kpg, «^pöp^bbpp hшúшp pbmb^g^ö 4ш]Р» uЦqрbшЦшb púшumnф

Ärvänä mbpшbnLbp Цшщ^ш^ t nLprnp bnLJbшЬnLb gbpшmbuшЦp hbrn, húúrn. £ш2шbp рррп. ärüne, ouú. «tq nLprn»:

Bibiyäna mbpшbnLbp bibiyona ршnp шpfiшm4шö шшррЬршЦЬ t, npp pшф2bpbbnLÚ gш^шglnpp úp mbuшЦp шb4шbnLÚ t:

Evcadülän mbpшbnLbp, hbшpш4np t, vacadulon ршnp шpfiшm4шö шшррЬршЦЬ t: Vaca úpш4npp, pum шúbbшJbp, «qшn, пц_» púшumb nLbp, húúm/щриЦ bacca, pu^ -dulon (dalon)' «lbnbшgg» (sbu Laladulä):

Gajimärda mbpшbnLbp t gaji-

«шр^ф» к -marda ^Ьпш0» ршnbppg:

Gersävän mbpшbnLbp ршpЦшgшö t ger -«pn^rnbp mbuшф>, -sa- «qpL^» úpш4npbbppg к van mbpшb4шbшЦbpm Üknijppg:

Häläkat mbpшbnLbb шnш2шgbl_ t hala kata «фпЬшфЬ Цштт» шpmшhшJmnLpJnLbpg: Ub^ шд úb^bnLpjnLb ku bbpшppblp t mjb рЬшЦ-

шЬ^шЬ hшúшp, halatak ршnшúpш4nppg, «dmjpp bqp» b2шbшЦnLpJшúр:

Käkälos- ^ш^шЬшршр шnш2шgbl t kagalös ршnpд, npp ршpЦшgnLgp^ úpш4npbbpb bb' Ka(r)g «Лшф» к lüs «mшфшumшbшJpb Цштт»: Kalvaz- Unш2шgbl t kal- «qnúb2» шbnLbpg (húúrn.' ш2ppшbp kal), pu^ -avaz Ükp, hш4шbшршp, hшbqnLÚ t 4h]_4 varzak Ükpb < *warz- «ш2^шшЬ1, hbp^bi» шpúшmpb: SbpшbnLbp ^n^bi t ш]и ЦbbpшbnL шbnLЬn4:

Kargän -karg «hш4» (4h]_4 kark(g)) &kp к -an hnqbшЦpшЦbpm úшuЬpЦp úpшдnLpJnLb t: ^rnb^nLÚ t Uppшрpl bшhшbqnLÚ:

Kekonü- SbpшЬnLbp Цшqú4шö t' kek- «^nL» к -honi «^p^mp» úpш4npbbppg:

Kopürcäl - Qшфшqшbg hbmшgpgpp mbpшbnLb t, Цшqú4шö t bp^nL ршpшppp^bbppg, kopur к -cal. bp^npp ршpшppp^p np^bu mnщnфnpúшm рш4шUшbpb тшршй^шй t «gшöp mbpшbg, фnu» Ь2шЬшЦnLpJшúр к pnLppbpbb guxur ршnp hnúшbp2b t: Sbpшb4шb шnш2pb úшup úpb^ opu úbЦbшршb4шö ^t: Ubq p^nLÚ t, np ш^Ь öшqnLÚ t hpb pp. *kapa- «&nL^» ршnpg к *bara- «mшbnp» ршnp úpшgnLÚnф m^upbpb' *kapa-bara- «Ü^bbpn^ hшpnLum (mbpшЬg)», pb^p úpшbqшúшJb hшúшщшmшu-^шЬnLÚ t тфш]_ рbшЦш4шJРpb: Uúbbm^b hш4ш-ЬшЦшЬnLpJшúр, ршфтр (Цшú ршфтр) mbuшЦp йЦшЬ шbnLbp öшqnLÚ t hbbg mju mbpшЬnLbpg к n^ pb hшЦшnшЦp: Uju mbpшb4шb úb^ t

шpkúmшppшbшЦшb Lbq4шUшb hшq4шqJnLm тшрр' *kapa- «&nL^» ршnp, npp un4npшршp hшúшp4nLÚ t шpkbLШppшbшЦшb qnLqшршЬnL-pjnLb (húúrn.' ou. kwf «ÜnL^»):

Lobar /Ловаин/ - Lo- b2шbшЦnLÚ t «шqnшф>, bar «фnL2», Цшpblp t úbЦЬшршЬbl «шqnш4шфnL2»:

Loda - Lo- Ь2шЬшЦnLÚ t «шqnш4», da-«hn^prn»:

Meye Küke - ^:шqú4шö t meye «gpn^ ippp pшu, gphnp» ^ú «nLnbbp», kuke «рnL» ршnbppg: O-jnLp t ^plшb bшhшbqp Uupшpш Gшhpbupшbp ^ЬЬШРПЬШЦШЬ 2Р2шbnLÚ:

Müryä - hш4шЬшршp mur(ya) «úpgjnLb» ршпЬ t' 4h]_4 mör, mörcak, щриЦ murce (mur + -ce фngpшgnLgp^ 4bp2шöшbg), «^р^ЬШРПЦЬ» pЬphшbnLp b2шbшЦnLpJшúр:

Palangusta - palang Ь2шЬшЦnLÚ t «pbйшnJnLÖ»: Uju ршnp ^nLbp humшЦ umnLqшршЬnLpJnLb, húúrn. úp^pb щриЦ palang, unpp. pwrS'nk, фш2тт prang, ppp. pilink. gusta (щриЦ koste) b2шbшЦnLÚ t «ищшЬ^шй» < kostan «uщшbbl_»: SbpшbnLbp b2шbшЦnLÚ t «4ш]Р, nprnbp uщшbnLÚ bb ^qpbppb» Цшú «4ш^Р, nprnbp 4шqp t и^шЬ^р»:

Siobili- ^шlp2bpbb b2шbшЦnLÚ t «uk ишд»' húúrn.' sio (siah)- «uk» к -bili «ишд»:

^m^m^mü mhqmünLüühp^ úhg hmüq^-qnLú hü sagol «pnphü^» (húús. ú.q. sayal), ^hüqmüm. münLü^g kmqú^mft &khp' Saglaküja (Sagolaküza) mhqmünLüp -^jnLu^umj^ü ^mifeusmünLú kmqú^mft sagol - «pnphü^» k -küza «2p^mü, pmqmúmu» pmnhp^g: Sagolaku mhqmünLüp Umumn^ 2p?münLú ü2müm^nLú t «pnphürn. |hn» (kü <qhn, ump»): Saglasar (Sagolasa) shqmünLüp ku kmqú^mft t sagol -münLü^g k -sa(r) «qpL^» ú^m^npfrg: Gum Q. frppmh^ún^fr, Sagolasa pmnü mnm^mghi t sah gala sa «2mhm^mü múpng^ ^hpfrü úmup» mpmmhmjmnLpjnLü^g (Mirzoiev 1993: 29): Sagülazüza mhqmünLüp ü2müm^nLú t 4mjp, npmhq nnünLÚ hü pnphü^ühpp:

Xarxatan qnnmnqnü^úü mnm^mghi t xarxatan pmn^g, npp Ü2müm^nLÚ t «^mjp, nLp ^mü 2ms m^qüm^ühp», húúm/ qpu^ xar «m^qüm^» < *xara-: ^mifehphü mju mhqm&nLÜp hü^nLÚ t Xaxarton: ^m^qüm^mü t, um^mjü, np mju mhqm&nLÜp ftmqnLú t únüqnjm^mü frwpqwpwü ghq^ m&nLÜ^g:

Pntumhnthhkpntf tymqütfmd mhqmkntkkkp (fyfrmnmn^nhfrühkp)

PnLum&nLÜühp^g kmqú^mft mhqmünLüühp^ ^úmummj^ü u^qpnLÜgp qmjúmüm^npkqft t mmpm&gnLÚ pnLummhum^ mn^mjnLpjmü ^mú rn^jmi pniju^ qm2mmúm.gmj^ü ü2müm^nLpjmü hhs: "^hüg ümk, np pnLumünLüühp^g kmqú^qft mhqm&nLÜühpp, h^úüm^münLú ^hüunLüm^ mhqmü^qümh^úghp hü k ú^ü mjdú ftmnmjnLú hü npqhu ünp püm^m^mjphp^ mü^qüm^n^úmü ^mú hühp^ ^hpmü^müúmü ú^ng: Güq npnLÚ, 2ms qhqfhpnLú ümk, püm^münLüühpnLú pnLumünLüühpü nLühünLú hü qmjúmüm^mü qhp k ^mpnq hü ümk ^mpmmgnjhi mükqüm^n^nq ú^m^np^ pnLum^mü m2^mphp:

Álüce mhqmünLüp Upkh]jmü Umpqmmm-^mü^ Upqmp^i 2mhphusmünLú, npp ümk «mpfi» pnLumünLüü t, qmjúmümknp^qft t mjq pnijun^ hmpnLus i^ühinL hmüqmúmüg^ hhs:

Álazapin - ala- ü uk nL uq^mm^, ^hqk^g ^úmgpmft ppü&^ rnhum^ t, fru^ pin-p ^hqk^ úümgnpqü t ppfrü&p úmgphpLg hhsn [Mirzoiev M. 1993: 27]:

Anbü - ^mi^hphü ü2müm^nLú t «mmü&» (húúm/ qh]_4 urmot, qpu^ amrüd, fpq. hurma): Uúhümjü hm^müm^münLpjmúp, mhqmünLüü mnm^mghi t mhqmügnLú 2ms mmü&hü^ühp mfihjnL hhmkmügn^: ^u^ Anbürdara püm^-münLüp Anbüda mhqmü^mü ümfam&kü t Anbü -«mmü&» k da - «hn^frm»:

Gabagdibi - Gabag t ^n^nLú mhpkm2mm k mpmq mmpm&^nq ú^ pnLummhum^:

Gazalagac - SbqmhnLhp h2mhm^nLtf t «^mp-tf^p &mn»: ^jnLu^umj^h ^mi^2umm&nLtf qrn&^nq mju p&m^rn&nL&p ^mq^^mft t pnipghphfr gazal-«^mp^^p» k -agac «&mn» pmnm^^m^npthp^g:

Hazovi p&m^m&nL&p, pus ^mq^^mft t hazo- «hmqmp» k -vi «nLnh&^» (< ^pm&. *waiti- &k^g, (h^^m.' qpu^ bid ^^m^np-&hp^g) k &2m&m^nL^ t «hmqmpm^np nLnh&^&hp nL&hgnq kmjp»: Vi pnLum&nL&^g ^mq^^mft mhqm&nL&&hpp pm^m^mh hmfim^ h& hm&q^-qnL^ Viyan mbqm&nL&p ku ^mq^^mft

t vi- «nLnbh^» pmn^g' -an hnqtm^^m^bps m6m&g^ ^^^ngn^: t mbq, nLp

2mm nLnb&^&bp: Veravul mbqm&nL&p pmj^2bpb& Viyavul < ViyabiF -bil mnqn^np^m&mn^ p&m^m&nL& t' «nLnb&^&bpn^ mnmm» &2m&m-^nLpjm^p:

Kenazag mbqm&nL&p hm^m&mpmp mnm-2mgb]_ t kenaz (kanaz) «mp^m^h ^np^q» pmn^g' -aG mnqn^np^m&m^ ^m&^nL^ t

iНе можете найти то, что вам нужно? Попробуйте сервис подбора литературы.

Upkbumh Umpqmmmkm&h Upqmp^l Gmhpbupm&h ^frp 2p?m&nL^:

Karkarag - UnfinL mbum^^ m&^m&nL^ t, np ^n^^nL^ t hmk gaml-e garis: P&m^m4mjp& mjuqbu t ^n^^bi, gm&h np hm^m&mpmp mjumbq mfinL^ mjq mbum^fr 2mm 6mnbp: ^m&^nL^ t Upkbumh Umpqmmmkm&h ^^p 2p?m&nL^:

Kuvanil mbqm&nL&p ^mq^^mft t kuv(h) «|bn, ump» (< h.^p. *kaufa-, h^^m.' qpu^ kuh) k nil ftmnmsbum^h m&nL&^g: Nil pnLum&nL&^g t mnm^mgbi hmk Nilasa mbqm&nL&p: ^2m&m^nL^ t «bn, nLp mbum^h 2mm ftmnbp»:

Narbaga mbqm&nL&p ^mq^^mft t nar «hnLn» (h^^m.'qpu^. anar) k baga «mjq^» pmnbp^g k &2m&m^nL^ t «&nm& mjq^» [Bag k

frpwbwtywb ikqnihkpnirf «wjqfr» fywhwtympjwtfp pwnwrfftwtfnpbkpft rfwuftb mku' Eilers W. 1988, Bag i. Etymology,

http://www.iranicaonline.org/articles/bag-i]:

Pambahi mbqm&^m& tfb^ pamba-b nibfr «pmripm^» &2m&m^nLpjnL&p, ^u^ -hi pmj^2. &2m&m^nL^ t «hpmqmpm^, mjq^, qmpmbq», mjimpm&npb& «gm&gu^ mbq»:

mbqm&nL&frbph ^b^ ^^ m^pnqg 2mpg bh ^mq^nL^ raz «Jumqnq^ npp» (> *raza-, qpu^ raz) pmnn^ ^mq^^mft mbqmhnLhhbpp: ^pmhg^g ^mpbih t &2bl Razavul mbqmhnLhp, np &2mhm^nL^ t «^mjp, nLp ^mh 2mm famqnq^ nppbp, mju^hgh' mjq^hbp», Razgah (Razgov, Razgo) phm^mhnLhp' ^mq^^mft raz- «^mqnq npp» k -gah (go) «mbq» pmnbp^g: Razvan mbqmhnLhp ku mnm^mgbi t raz- &k^g k h2m-hm^nL^ t «^mqnq^ nppbpn^ mnmm mbq» (hhmpm^np t hmk mpmp. «mjq^» pmn^g): Umumnh 2p?mhnL^ Razoba mbqmh^mh ftmqnL^p ku ^mq^nL^ t mju mptfmm^ hbm: Razvan

mhpmh^mh ûhg raz- p ^m^m^g^hi t -van/-ban mhpmh^mhm^hpm gnLgp^p hhs:

Serapoza mbpmhnLhp ^jnLupupmjph ^mjp2usm&nLû ^mqû^mô t sera- «q^hn» k -poza/-poja «hnmh jmh^» ûpm^nphhppg: ShpmhnLhp h2mhm^nLû t «q^hnn^ hmpnLus jmh^hp nLhhgnp qjnLp»:

Sibiyyat - Sib «^h&np» (hûûs.' û.^. sep, sev) pmnpg' mpmp. -îyyat ^hp^m^npnLpjmûp. h2mhm^nLû t «fah&nphhphhpn^ hmpnLus ^mjp»:

Tuado mhnLhp pmjp2hphh t k h2mhm^nLû t «pphhphhpn^ hmpnLus ^mjp», hûûs.' tua-«pnLp» k -do «ômn»:

Tutapesta- ^mjp2hphh hh^nLû t Tuapesta' tua- «pnLp» k -pesta «hnmh ^mh^»: ShpmhnLhp ^mphjp t pmgmmphi «pphhphhpn^ hmpnLus Ûmjp»:

^mh ûp fanLûp mhpmhnLhhhp' ^mqû^mô van «hmghhp» pmnpg: ^pmhgpg ûh^p Vanadi mhpm&nLhh t (van «hmghhp», a-h' hnpm^m^, di «qjnip»): Vanapoza shpmhnLhp h2mhm^nLû t «hmghhphhppn^ hmpnLus ihnmh jmh^» (van «hmghhp», poza «jhnmh jmh^»): UnLjh pnLumhnLhpg t ^mqû^mô hmk Qpmhp ^m^m^ 2mhphusmhp Vanegah mhpmhnLhp, npp mnm^ph pmpmppp^p pmip2hphh" vânàdô(r) «hmghhp» ômnmmhum^h t: ShpmhnLhp h2mhm^nLû t «hmghhphhpn^ mnms ^mjp»:

Vanasakas shpmhnLhp ^mqû^mô t vanasa «ûm&nL2m^» (hûûs.' vanafsak, ^pu^

banafsa, hmj. pmnpg' «ûmhnL2m^-

hhpn^ hmpnLum mhpmhp» h2mhm^m.pjmûp:

Vaznas mhpmh^mh Vaz-/Vaz- pmpmppp^p ômnp mhum^ t" «ô^p» (hûûs. ppp. buz) k hhmpm^np t mhpmh^mh hpûpnLû ph^mô t mju ômnmmhumUp mhnLhp [Henning 1963: 68-72; Eilers /Mayrhofer 1962: 61-92]:

Vei h2mhm^nLû t «ômpp^»: "Unijh hpûhm^mh àkmjpn^ hh ^mqû^mô Velacola" vel- «ômppU» k -cola «pm2m», Veladi" vel - «ômppU» k -di «qjnip», phm^mhnLhhhpp: fru^ Valapargo mhpm&nLhh mnm^mgh t Valapargo pmnm&kpg k h2mhm^nLû t «mppp ^hu ûmpmp, ^mppp ^hu ^m^nL^»:

Zardalu - Phm^mh^mh hpûpnLû zardalu «ôppmh» mhnLhh t (hûûs.' hmk ^pu^ zardalu):

Za'fran - PnLumhnLh t (lat. Crocus, hmj. pppnLû): Phm^m^mjpp qmh^nLLû t Upkhimjh

ЦтрщштшЦшЬ ЬшhшЬqр Црршрр GшhphupшЬр ^ЬЬтрпЬшЦшЬ 2р?шЬтй:

^шф2шЦшЬ тЬршЬтЬЬЬрр йЬ^ hшЬpp-щтй hb Ьэг «ф^2» ршпрд йр 2шрр

тЬршЬтЬЬЬр, оррЬшЦ' Barkandul, прр Ьэг «ф^2» ршршрр^р ЦшщшЦд^Ь t kandul «прйЬш^пр2тй рр^ш& фтш& &шп» йрш^прр hbrn: Barsut mhpшЬnLЬр Ь2шЬшЦnLй t «ш]р^ш& ф2р pnLф, ф2ш&ш&Ц 4ш]р»: ЬиЦ Bursulum mhpшЬnLЬЬ шпш^шдЬ! t Bэгsilim йкрд, пр Ь2шЬшЦnLй t «rnbp, тр ЦшЬ ф2Ьр к gh^»: Ь^ ШЛЬ:

S4JШl hnp4ш&р щштршит^Ь! t ^^ ^prnnL-р]шЬ ЦпйртЬр "Чшищ^д^ 2Р2шй^ шЬцшрй^Ц ёпщ^трцйЬр^ frйpйшqfrwшtyдnlpJшй Зкшфп-fanirip. Ьршйф к Чп^Цшиф tifrpk" 20TTSH-034 &pшqpр 2р?шЬшЦЬЬртй:

0(Ц1Ш1((П|Н>фи(> qpш^шhnLp|шh дшЬ^

1. tJЬn^^шhqшqb t., «СшЫкшй дЬцшй^ш^пртйр (^faqhmfanLp шЩшрУ)», Orienatlia, hm. 9: -ЬркшЬ, 2009:

2. Алиев С. К., Исследования по истории культуры народов Востока. - М-Л. 1960.

3. Геродот, История. - Ленинград, 1972.

4. Гейбуллаев Г. А, топонимия Азарбайджана (историко-этнографическое исследование). -Баку, 1986.

5. Грюнберг А. Л., Язык североазербайджанских татов. - Ленинград, 1963.

6. Мурзаев Э. М., Ономастика Востока. - Москва, 1980.

7. Bailey H. W., «Analecta Indoscythica II» // Journal of the Royal Asiatic Society, 1954.

8. Clifton J., Sociolinguistic Sitution of the tat and Mountain Jews in Azerbaijan. - London, 2005.

9. Eilers W., Bag i. Etymology, 1998 (http://www.iranicaonline.org/articles/bag-i)

10. Henning W., «The Kurdish Elm», Asia Major, 1963.

11. Mohaqqeq M., Vajh-e tasmiye-ye sahrha-ye Iran, vol.1. - Tehran, 1996.

12. Mirzoiev M., Tali§ toponimbrinin qisa izahli lug3ti. - Baku, 1993.

Сдана/^шй&йф\ f 19.05.2022 Рецензирована/0-ршрпиф1 f 26.05.2022 Принята/^йцтй^Щ f 30.05.2022

i Надоели баннеры? Вы всегда можете отключить рекламу.