CC BY
15Учет записки Тавршського нацюнального утверситету ím. В. I. Вернадського.
Серiя: Фiлологiя. Соцiальнi комунтацп. - 2012. - Т. 25 (64), № 2 (1). - С. 43-49.
ФРАЗЕОЛОГИЧЕСКАЯ СЕМАНТИКА И ЯЗЫКОВАЯ ИГРА
УДК 811.162.5:374
FRAZEOLOGICKÉ PO/VEDOMIE AKO PREDPOKLAD APERCEPCIE JAZYKOVEJ HRY
Baláková Dana Filozofická fakulta Katolíckej univerzity v Ruzomberku, Ruzomberok, Slovenská republika
Príspevok sa zaoberá problematikou reflexívnej interpretacnej kompetencie percipientov poetickych textov (respondenti-vysokoskolskí studenti), úrovüou/mierou ich frazeologickej kompetencie na osi frazeologické povedomie - frazeologické vedomie, t. j. schopnost'ou identifikovaf frazému v jej modifikovanej podobe -identifikovaf jej korektnú uzuálnu podobu.
Kl'úcové slová: reflexívna interpretacná kompetencia, frazeologická kompetencia, frazeologické povedomie, frazeologické vedomie.
Vnímat jazykovy znak ako kultúrnu jednotku umozñuje lingvistovi sledovat ho z viacerych perspektív: ako jeden z konstituentov kultúry, ako amplifikacny multiplikátor (prejavom jeho posobenia je aj intertextualita) ci multiplikátor evolucny, ktory v rámci medzigeneracnej komunikácie v sústave konvencionalizácií funguje ako médium kohézie a tradície, ako základ kolektívu s vlastnou identitou, kultúrnou pamät'ou [3, s. 142-143]. Frazémy a parémie, sprostredkúvajúce relevantné obsahy, ktoré fundujú kolektívnu identitu, sú jazykovym obrazom sveta v jeho kontinuite s celym komplexom meritórnych cezgeneracnych skúseností, s autenticitou snahy o reflex sveta inter/exteriorizujúceho vjeho ambivalentnosti, sú teda súcastou kultúrnej pamäti. Frazeológia sa povazuje za príznakovú, mikovsky povedané, „obraznú alternatívu reci", ktorá napriek svojej dispozicnosti má punc povodnej vypovedno-vyjadrovacej „stavnatosti" situácie [5, s. 101]. Jej funkcnú silu umocñuje diferencovany kontext, preto je nevycerpatel'nym zdrojom intencionálnych mnohodimenzionálnych inovácií, za vyrazny impulz ktorych sa povazuje pragmatika a lingvokreatívne myslenie [8, s. 250].
Semiotická podstata frazémy (d'alej aj FJ), jednotky, ktorá je „presvedcivou ukázkou neopakovatel'nej ,elegantnej hry na ekvivalenciu (reflexnej a nonreflexnej) symetrie a asymetrie medzi formou a obsahom" [6, s. 124], umozñuje uplatnenie FJ v rozlicnych typoch komunikátov. Eklatantné intencionálne zhodnocovanie obraznosti a expresívnosti, intertextuálna textotvorná stratégia je spätá najmä s poetickymi textami. V nich - ako to demonstruje J. Srank [9, s. 72-73] v súvislosti so zhodnocovaním frazém v tvorbe S. Moravcíka - je schopnost frazém vstupovat do jedinecnych kontextov autormi viacdimenzionálne vyuzívaná: od implementovania frazém v povodnom zmysle i funkcii - cez aktualizácie na báze prekrytia frazémy s novym kontextom, na základe coho sa
vnása jedinecny zmysel do frazémy (metaforizácia frazém), ci naopak, vnásanie frazeologického vyznamu do básnického obrazu (frazeologizované metafory) - az po rôzne prípady frazeologického mystifikovania. Vysledkom je komplexny obraz, vzniknuty vd'aka schopnosti kontextu excitovaf konotacny potenciál frazémy.
Je zrejmé, ze poetické texty sú percepcne nárocné aj pre specifickú vzorku (vysokoskoláci-slovakisti) respondentov, ako to dokladuje torzovity príklad interpretácie úryvku básne, publikovany v nasej monografii [1, s. 244-245]. V rámci tohto príspevku teda zostaneme pri identickych probandoch, odborne vyprofilovanych ci profilujúcich sa vysokoskolákoch (FF Univerzity Komenského v Bratislave, FF Katolíckej univerzity v Ruzomberku), kvantitatívne vymedzenych vyssím poctom (160 oproti predchádzajúcim 143), interpretacnú kompetenciu ktorych sme posudzovali na materiáli rozsiahlejsom (sest úryvkov textov - predtym jeden). Studenti-slovakisti analyzovali úryvky poetickych textov slovenského básnika Milana Rúfusa. Uvádzame ich v takej podobe, ako im boli v dotazníku predlozené: v rovnakom poradí aj s odkazom na autora, zbierku a báseñ.
Text c. 1: Zle je s tebou Laktibrada! / Uz t'a máme v hrsti. / Pricvikla ti bradu klada / a s ñou dlhé prsty. (M. R.: Lupienky z jabloní; Ako Laktibrada prisiel o bradu)
V prvom úryvku sa v texte explicitne uplatnili tri FJ, a to Je zle s niekym; mat' niekoho v hrsti; mat dlhé (lepkavé) prsty, a implicitne FJ klepnút niekoho (niekomu) po prstoch (cezprsty)} Ako z grafu c. 1 vyplyva, styri frazémy v texte neidentifikoval nikto z respondentov. Maximum predstavovali tri FJ (5 %), napriek tomu, ze sa v kombinácii odpovedí objavila aj implicitne vyuzitá frazéma klepnút niekoho (niekomu) po prstoch (cezprsty). Celkovo túto alúziu vsak postrehlo len mizivé percento studentov (cca 3 %). Väcsinou (53 %) sa pozornost recipientov koncentrovala na dve jednotky - v absolútnej prevahe na FJ mat niekoho v hrsti; mat dlhé (lepkavé) prsty. V prípade, ze respondenti identifikovali len jednu FJ, islo takmer vzdy o FJ realizovanú v neaktualizovanej úplnej podobe, t. j. FJ mat niekoho v hrsti.
Graf c. 1: úspesnost (%) respondentov podl'a poctu identifikovanych FJ
Text C. 2: Pocíta svoje dni / a slovám z dlaní zobe. / Cím viae je potrebny, / tym zbytocnejsí dobe. / Vie, Co ho neminie. / Ze tá má inych synov. / A on ich svätym nie / je ani za dedinou. / Bolí ho to a nebolí. (M. R.: Báseй a Cas; Básnik v trefom tisícrocí).
1 RJ: дело плохо с кем (RCFS, 183); держать кого в [своих] руках, в кулаке, < досл. держать кого в пригоршне > (Ск^,184); < досл. у него длинные (липкие) пальцы> (Ск^, s. 414); дать кому по рукам, <досл. ударить кого по пальцам> (Ск^, 415).
V druhom texte basnik vo viae ci menej modifikovanej podobe vyuzil styri FJ: pocitat dni / mat' zratane dni; zobat' niekomu z ruky (z dlane); Co fa caka, to fa neminie; stat ako svaty za dedinou1. V tomto pripade niektori respondenti identifikovali s^asne vsetky styri jednotky, i ked', ako z grafu c. 2 vyplyva, neslo o poCetnй skupinu - 3 %. Pri posudzovani spravnosti uvedenej vypisanej podoby sme pri prvej z nich zaznamenali iste kolisanie: niektori uviedli FJ pocitat dni, ini FJ mat zratane dni. Uryvok basne v sirsom kontexte signalizuje moznosf oboch interpretacii, Co sme vzali do йvahy aj pri kvantifikacii pozitivnych odpovedi. V pripade, ze studenti identifikovali tri FJ (16 %), islo v prevaznej vacsine o kombinaciu FJ pocitat dni / mat zratane dni; zobat niekomu z ruky (z dlane); stat ako svaty za dedinou. S oznacenim dvoch frazem mali studenti menej problemov (28 %) - ako to signalizuje uz predchadzaj^e konstatovanie, preferencne registrovali FJ zobat niekomu z ruky (z dlane) spolu s FJ pocitat dni / mat zratane dni Ci alternativne s FJ stat ako svaty za dedinou (obe kombinacie sa vyskytovali v rovnakom pocte). V porovnani s predchadzaj^im textom sa vsak zvysilo percento respondentov, ktori nezaznamenali ani jednu frazemu, a to napriek tomu, ze pri nich k vyraznym aktualizaciam nedoslo.
Graf c. 2: йspeSnost' (%) respondentov podl'a poctu identifikovanych FJ
Text c. 3: Duneli takty pohrebne. / No trava, este i v smrti plna mudrosti, / vyhravala si do hrobu / len potichu a na najsladsich husliach. / A ako slava sveta vonala (M. R.: Stol chudobnych; Vozy so senom).
Treti poeticky text bol, ako napovedaju vysledky (graf c. 3), pre studentov interpretacne najnarocnejSi, hoci sa v nom uplatnila jedina frazema: Svetska slava - poind trava2. Na vysoku neuspesnost' (91 %) mal evidentne vplyv charakter jej aktualizacie. Ani relativne zrejmy frazeologicky zvysok - explicitne zachovanie komponentov slava, trava, ani vyznamovo zachovane (hoci modifikovane) spojenie svetska slava - slava sveta nepostacovali na uspesnejsie recipovanie povodnej jednotky, destruovanej v presahu styroch versov.
Graf c. 3: uspesnost' (%) respondentov podl'a poctu identifikovanych FJ
1 считать минуты (часы, дни и т.п.) (RCFS, 280) /чьи дни сочтены (CRFS, 102); < досл. он из рук (из ладони) ест > (CRFS, 449); Что ждать, то догонять (БСРП, 333); стоять как в воду опущенный (VRSS I, 196), < досл. стоять как святой за деревней>.
2 Мирская слава - только дым (БСРП, 817).
Text c. 4: Zbohom dievca, vyckaj este, / vyckaj svojho casu. / Uz ja radsej pojdem inam, / co kraj sveta zájdem (M. R.: Lupienky z jabloní; Múdry Mafko a blázni).
Stvrty text úryvku sa nám javil ako interpretacne bezproblémovy vzhl'adom na to, ze obe funkcne vyuzité jednotky1 nepodstúpili vyrazny aktualizacny zásah. V prípade prvej islo v podstate len o useknutie druhej casti rymujúceho sa prirovnania Vyckaj casu ako hus klasu, druhá FJ - íst' na kraj sveta - bola de facto iba okazionálnym autorskym komplexnym variantom. Napriek tomu vsak neúspesnost' respondentov bola pomerne vyrazná, ked'ze az 22 % z nich neidentifikovalo v úryvku ziadnu frazému. V prípade zaregistrovania aspoñ jednej stvornásobne poctom prevysovala FJ Vyckaj casu ako hus klasu.
Graf c. 4: úspesnosf (%) respondentov podl'a poctu identifikovanych FJ
■ 2 FJ
■ 1 FJ □ 0 FJ
Text c. 5: Ale ze obcas aj hovorif je zlato, / dohodli sa, / tá trojka tichych bratov (M. R.: Vázka; Traja chlapi pri kolíske).
Pri piatom básnickom úryvku sme rovnako ako v prípade predchádzajúceho textu predpokladali vyraznejsiu interpretacnú úspesnosf. FJ Hovorif striebro - mlcaf zlato2. Nízke percento (pozri graf c. 5) pozitívne hodnotenych odpovedí vsak nesúviselo ani tak s ich absenciou, ako skor s tym, ze studenti vypísali len zvysok aktualizovanej frazémy bez uvedenia základnej podoby, Co znacne ovplyvnilo konecné vysledky.
Graf C. 5: úspesnosf (%) respondentov podl'a poctu identifikovanych FJ
Text c. 6: Neriekol si mi, preto som to vedel. / Videl som mec, visiaci nad priatelom. / Ze ides na doraz, / hrás vabank s vlastnym telom (M. R.: Cítanie z údelu; Neriekol si mi, H. Koctúchovi).
Posledny posudzovany básnicky text zahmal realizáciu troch frazém: Damoklov mec /mu visí nad hlavou/; íst' na doraz; hraf vabank.3 Opäf mozno konstatovaf, ze ani tu nebol celkovy vysledok úspesnosti správnych interpretácií ovplyvneny percepcnym
1 Каждому овощу своё время (БСРП, с. 616); пройти / идти на край света (Ск^, 248).
2 Сказанное - серебро, несказаное - золото (БСРП, с. 805).
3 Дамоклов меч [чего] (RCFJ, 399); работать на износ (RCFS, 284); играть ва-банк (RCFS, 59).
diskomfortom, ale skor rezignáciou studentov na napísanie základnej podoby frazémy, ktorú sme v dotazníku od nich závazne pozadovali. Ide o prvú FJ Damoklov mee, inovovaná podoba ktorej bola zo strany Studentov zaregistrovaná (bud' ju podeiarkovali priamo v úryvku, alebo vypisovali), ale neuvedená v povodnej podobe. Podl'a nasej metodiky sme teda nemohli takéto odpovede vyhodnocovaf ako správne, a teda znizovali aj percento maximálnej úspesnosti, t. j. identifikácie vsetkych troch frazém (pozri graf e. 6), ktorá bola na základe toho len 4-percentná. U tych probandov, ktorí správne identifikovali 2 frazémy, prevládala kombinácia FJ íst' na doraz a hrat' vabank. Paradoxne, tí Studenti, ktorí identifikovali len jedinú frazému, koncentrovali svoju pozornosf práve na FJ Damoklov mee - a na rozdiel od svojich kolegov postrehnúcich viaceré jednotky uviedli ju správne aj v jej základnej podobe.
Graf e. 6: úspesnosf (%) respondentov podl'a poetu identifikovanych FJ
Sumarizujúc vysledky nasich pozorovaní, mozno konstatovaf, ze z 15 FJ vyuzitych v poetickych textoch slovenského básnika, interpretaene najpriehl'adnejsou bola FJ mat' niekoho v hrsti (úspesnosf jej identifikácie bola az 96 %). Nadpolovienú ei polovienú percentuálnu úspesnosf odpovedí (v poradí 68; 52; 50) sme zaznamenali pri troch frazémach - zobat' niekomu z ruky (z dlane); mat dlhé (lepkavé) prsty; hrat vabank.
Hranica nad 40 % respondentov, ktorí správne uviedli základnú podobu uplatnenej jednotky, sa vzfahuje na dve frazémy: Hovorit striebro - mleat zlato; íst na doraz (44;
41). „
Dalsie pásmo transparentnosti predstavujú frazémy - v poradí podfa percenta probandov schopnych ich nielen registrovaf, ale aj zachytif ich povodnú podobu -Damoklov mee /mu visí nad hlavou/; Vyekaj easu ako hus klasu (obe 37); stát ako svaty za dedinou (35), poeítat dni (33).
Presah ei hranicu 20-percentnej úspesnosti sme zaznamenali v jednom prípade - íst na kraj sveta (27); ostatné uplatnené frazémy boli zo strany respondentov percepene nároenejsie, a teda úspesnosf sa priblizovala maximálne k hodnote 9 - 10 %: Svetská sláva - pol'ná tráva (9); Je zle s niekym; Co ta eaká, to ta neminie (obe 10), prípadne klesla vyraznejsie (3) - klepnút niekoho (niekomu) po prstoch (cezprsty).
Na margo názvu násho príspevku, resp. frazeologickej interpretaenej kompetencie nasich respondentov treba uviesf, ze ju chápeme diferencovane, vychádzajúc pritom terminologicky z J. Dolníka, ktory rozlisuje v súvislosti s prirodzenou spisovnou sloveneinou u nositel'a jazyka jazykové povedomie / jazykové vedomie, neuvedomované / uvedomované jazykové znalosti, t. j. znalosti zabezpeeujúce jeho ovládanie bez opory / s oporou o verbalizované (explicitné) pravidlá [2, s. 82]. Pri osvojovaní materinského jazyka sa rozvíja jazykové povedomie, v rámci institucionálnej fázy vzdelávania jazykové vedomie, frazeológia je súeasfou aj jedného, aj druhého z nich. Mozno teda hovorif
o frazeologickom vedomí i frazeologickom povedomí. Odclenit' jedno od druhého - alebo skor rozlisovat' „vedomé" a „nevedomé" ci „neuvedomované" sme sa pokúsili v rámci násho vyskumu na základe odborne sa profilujúcich probandov v tom zmysle, ze sme od nich pozadovali nielen identifikovanie uplatnenej frazémy v percepcne nárocnych textoch, ale aj uvedenie jej základnej, nemodifikovanej ci neaktualizovanej realizacnej podoby, na základe coho sme vyhodnocovali percentuálnu úspesnosf, resp. ich frazeologické vedomie, ktoré sa pohybovalo pri jednotlivych prototextoch v rozpatí 3 % - 96 %. Frazeologická reflexívna interpretacná kompetencia ako zámerné usúvst'aznenie relevantnych znalostí respondentov nevyhnutnych pre identifikáciu frazém v posudzovanych textoch [4, s. 107] vsak zahma aj frazeologické povedomie - schopnost' aspoñ identifikovat frazému, hoci bez uvedomenia si jej znalosti invariantnej podoby. V nasledujúcom sumárnom grafe c. 7 teda znázorñujeme percentuálny pomer frazeologického vedomia a frazeologického povedomia vo vztahu k - v skúmanych textoch uplatnenym -patnástim frazémam.
Graf c. 7: frazeologické vedomie (FV) - frazeologické povedomie (FP) -frazeologická inkompetencia (FI)
Komparatívne s vysledkami z predchádzajúcej sondy do tejto problematiky je evidentné, ze poetické texty sú percepcne nárocné aj pre specifickú vzorku respondentov,
0 com svedcí vyrazny podiel celkovej neúspesnosti vymedzenej vzorky (160 respondentov) vysokoskolákov, potenciálnych pedagógov, a teda prestíznych pouzívatel'ov jazyka, a to napriek tomu, ze v mnohych prípadoch islo o minimálne autorské zásahy do frazém, resp. zhodnocovanie frazém sa nám javilo pomerne transparentné.
Tvorivá obraznost ci lingvokreatívne myslenie má svoje miesto nielen v poézii, ale uz oddávna v beznej reci [5, s. 118], dodajme, ze rovnako to platí aj o jazykovej hre, ktorá je prítomná jednak pri samotnom vzniku frazém ci parémií (Ako starí hudú, tak
1 mladí budú; Tvrdé maso, tupy nóz; stará zena, mlady muz; macka so psom v pitvore, dva kohúty na dvore; kde tych dvoje prebyva, nikdy dobre nebyva; Aké sema, také plema) a funguje aj pri ich zhodnocovaní v podobe antiprísloví (Nemás, nedás - Nedás, nemás; Vsade dobre, doma najlepsie - Vsade dobre, tak co doma; Nikto z neba uceny nespadol -ale idiotov akoby zhadzovali; Vsetci chcú vase dobro - nedajte si ho vziat). To vsak je uz iná kapitola, presahujúca tematicky i rozsahom nás príspevok. V kazdom prípade, jazykovy orbis pictus nás nestále presviedca, ze skola zivota, ktorou frazeológia nepochybne je, moze byt aj hrou.
Literatura
1. Balakova D. Dynamika sucasnej slovenskej frazeolögie (fond somatickych frazem) / D. Balakova. -Greifswald : Ernst-Moritz-Ardnt-Universität 2011. - 315 s.
2. Dolnik J. - Bajzikova E. Textova lingvistika / J. Dolnik. - Bratislava : Stimul 1998. - 134 s.
3. Dolnik J. Spisovna slovencina a jej pouzivatelia / J. Dolnik. - Bratislava : Stimul 2000. - 215 s.
4. Dolnik J: Jazyk - clovek - kultura / J. Dolnik. - Bratislave : Kalligram 2010. - 221 s.
5. Habovstiakova K. - Kroslakova E. Frazeologicky slovnik. Clovek a priroda vo frazeolögii. Bratislava : Veda 1996. - 176 s.
6. Miko F. Aspekty literarneho textu / F. Miko. - Studie 6. Nitra : Ustav jazykovej a literarnej komunikacie Pedagogickej fakulty v Nitre 1989. - 201 s.
7. Mokienko V. - Wurm, A. Cesko-rusky frazeologicky slovnik. Olomouc: Univerzita Palackeho 2002. -659 s.
8. Sabol J. Semioticka podstata frazemy / Sabol. J. // In: Frazeologicke studie. V. Principy lingvistickej analyzy vo frazeolögii. Ruzomberok : Katolicka univerzita - Filozoficka fakultaю - 2007, s. 120-125.
9. Srank J. K textotvornym postupom Stefana Moravcika: (z hl'adiska privlastnovania a aktualizovania frazem) / J. Srank // In: Romboid, 40, c. 1, c. 2,. - 2005. - S. 70-73; 62-76.
10. Stepanova L. Rusko-cesky frazeologicky slovnik / L. Stepanova. - Olomouc : Univerzita Palackeho v Olomouci. - 2007. - 878 .
11. VeFky slovensko-rusky slovnik. I. - VI. 1. zv. Red. D. Kollar. 2. - 6. zv. Red. E. ekaninova. Bratislava Veda 1979 - 1995.
12. Алефиренко Н. Ф Неофраземика в когнитивно-ономасиологическом аспекте / Н. Ф. Алефиренко // In: Komparacja wspölczesnych jezyköw slowianskich. 3. Frazeologia. Ed. W. Mokienko, H. Walter. Opole : Universität Greifswald - Uniwersytet Opolski. - 2008. - S. 249 - 261.
13. Мокиенко В. М., Никитина Т. Г., Николаева Е. К. Большой словарь русских пословиц / В. М. Мокиенко, Т. Г. Никитина, Е. К. Николаева. - М. : ЗАО «ОЛМА Медиа Групп», 2010. -1024 с.
Балакова Дана. Фразеолопчне усввдомлення/знання як передумова апперцепцй' мовно!" гри / Дана Балакова // Учеш записки Тавршського нащонального ушверситету iM. В. 1 Вернадського. Серiя: Фшолопя. Сощальш комушкащь - 2012. - Т. 25 (64), №2 (1). - С. 43-49.
У статт розглядаеться проблематика рефлексивно! iнтерпретацiйноi компетенцп nepu^ieHTiB (респонденти - студенти вищiв) за piBHeM / ступенем !хньо! фpазeологiчноi компeтeнцii на Bici фразеолопчного уcвiдомлeння i фpазeологiчного знання, тобто здатносп iдeнтифiкувати ФО в ii модифiкованiй фоpмi (iдeнтифiкацiя коpeктноi узуальна форми).
KnwHoei слова: рефлексивна штерпретацшна компeтeнцiя, фpазeологiчна компeтeнцiя, фpазeологiчнe усввдомлення, фpазeологiчнe знання.
Balakova Dana. Phraseological Awareness or/and Knowledge as a Premise of an Apperception of Linguistic Game / Dana Balakova // Scientific Notes of V. I. Vernadsky Taurida National University. -Series: Philology. Social Communications. - 2012. - V. 25 (64), №2 (1). - P. 43-49.
An article deals with an issue of reflexive interpretative competence of recipients regarding poetic texts (respondents - undergraduate students), with the level of their phraseological competence on an axis of phraseological awareness - phraseological awareness i.e. an ability to identify a phraseme in its modified form, to indetify her precise accustomed form.
Key words: reflexive interpretative competence, phraseological competence, phraseological awareness, phraseological knowledge.
Стаття надшшла до редакцИ 9 червня 2012 року
