CC BY
54М. Даниш
61 Стецкевич М.С. Протестантизм, антикатолицизм и британское национальное самосознание Нового времени // Христианская культура на пороге III тысячелетия. Материалы научной конференции. 12-14 июня 2000 г. СПб.: Санкт-Петербургское философское общество, 2000. С. 35-36. // [Электронный ресурс] Режим доступа: URL: http //http:// anthropology.ru/ru/texts/stetskevich/christ_07.html (дата обращения: 2.06.2012).
62 Лабутина Т.Л. Антикатолицизм в Англии в правление последних Стюартов (1660-1714) // Религия и политика в Европе. Смоленск, 1998.
63 Лежнина Е.В. Уильям Молиньюкс и проблема конституционных прав Ирландии в 1690-х годах // Запад - Восток: научно-практический ежегодник. 2009. № 2. С. 38-49; Лежнина Е.В. Англиканская официальная проповедь как источник по истории религиозно-политичсекой борьбы в Ирландии конца XVII - первой половины XVIII веков // Запад - Восток: научно-практический ежегодник. 2010 № 3. С. 18-29; Лежнина Е.В. Образ врага: ирландские католики глазамиангликан в эпоху «протестантского господства» (1692-1782) // Национальный / социальный характер: археология идей и современное наследство. М.: ИВИ РАН, 2010. С. 151-153; Лежнина Е.В. Уильям Кинг и диссентеры Ирландии в 1690-е годы // Современные тенденции изучения и преподавания всеобщей истории: материалы Всероссийской научно-практической конференции, 30 ноября 2011 года / отв. ред. И.М. Эрлихсон, Ю.И. Лосев. Рязань: Изд-во Ряз. Гос. Ун-та им С.А. Есенина, 2011. С. 242-246.
М. Даниш
М. Балудянский и М.М. Сперанский. Реформы и либерализм в России
ПЕРВОЙ ПОЛОВИНЫ XIX ВЕКА
M. Danis1
M. Baludansky a M.M. Speransky . Reformy a liberalizmus V Rusku V prvej polovici 19. Storocia
Na zaciatku 19. storocia sa Rusko dostava pod vplyv liberalizacie spolocenskych pomerov, ktore mali byt’ podporene celym radom reforiem a pravnych йprav, smeru-jйcich v konecnej podobe az k snaham o konstituCnй monarchiu. V roku 1801 sa stal ruskym panovnikom car Alexander I., ktory bol k takejto politike priaznivo nakloneny. Mlady a vzdelany monarcha to s liberalizaciou a reformami v prvych rokoch vladnutia myslel naozaj vazne. Zrusil okrem ineho zakaz dovozu a vyvozu niektorych tovarov do Ruska, vydal nariadenie o slobodnom cestovani Rusov do zahranicia i cudzincov do Ruska. Dal obnovit volebny system na йrovni gubernii, zrusit’ telesne tresty, povolil slobodnй cinnost tlaciarrn a dovoz akejkol’vek literatйry zo zahranicia do Ruska. Rusko sa stalo dielnou novatorskych pokusov o vytvorenie modernej europskej jurisdikcie v duchu konstitucionalnych zmien vo vsetkych oblastiach spolocenskeho zivota. Car Alexander I. ani ludia ktori sa na tomto reformnom hnuti zacali podielat vsak este nevedeli, akym smerom sa Europa onedlho vyda. Po napoleonskych vojnach, zalozern Svatej aliancie a revolucnych pohyboch, ktore europskych monarchov poriadne vystrasili sa tento proces vyrazne utlmil. V Rusku tomu vyrazne prispelo aj dekabristicke republikanske hnutie z roku 1825.
K poprednym cinitelom a organizatorom nasmerovanych zmien v ruskej spolocnosti na prahu 19. storocia sa stal vseobecne uznavany a za ich strojcu dodnes povazovany grof Michail Michajlovic Speransky. Cestu reforiem videl v evolucnom, postupnom zdokonal’ovarn vsetkych sfer spolocenskeho zivota za aktivnej йCasti stat-nej moci v tomto procese. Domnieval sa, ze sa postupne prekona protirecenie medzi dozretou nevyhnutnostou zmeny spolocenskeho zriadenia a absenciou zodpoveda-
152
Историография и методология
jdceho sposobu myslenia kudk Svoje statopravne nazory vyjadril v konstitucnom pro-jekte s nazvom Uvod k Zbierke statnych zakonov (1809). Zakladom navrhovanej reformy bol prindp zakonnosti a rozdelenia moci do troch zloziek jej fungovania — zakonodarnej, vykonnej a sйdnej. Podrobnej analyze zivota a reformnej cinnosti sa venuje rozsiahla ruska historiografia2. V slovenskom priestore najvacsiu pozornosf M.M.Speranskemu venuje historicka Jarmila Bobokova, ktora v svojich pracach zachytava aj prierez ruskou historiografiou3.
Pod europsky rozmer reformneho hnutia v Rusku sa vsak vyraznou mierou pod-p^sal aj vdaka svojej pravnickej erud^cii a obrovskemu vzdelanostnemu potencialu Michal Baludansky (1779-1847), ktory bol rodak zo Zemplma na Slovensku. Je viac nez iste, ze bol otcom mnohych zakonov, ktore pre Rusko znamenali vekke zmeny v prospech jeho liberalizacie a demokratizacie.V Rusku sa stal prvym rektorom petrohradskej univerzity, bol organizatorom ruskeho narodneho hospodarstva a autoritou v rodiacom sa ruskom zakonodarstve. Sami Rusi pokladali M. Baludanskeho za „vyznacneho statnika ... za osobnosf mimoriadne pozoruhodnd, nielen podl’a vekkych schopnosti, ale najma podka vaznej dlohy, ktora mu patri v dejinach nasej (t. j. ruskej — M. F.) vzdelanosti“4.
Osobnosti M.Baludanskeho sa venovala ruska historiografia najma do roku 1917, ale pozornosf mu venovala aj madarska a slovenska historiografia5. Dodnes je nedocenena osobnosf M.Baludanskeho a vacsina materialov o jeho posobern v Rusku a jeho diel ostava lezaf v archivoch6. Je pravdepodobne na slovenskej historiografii, aby sa pokdsila o rekonstrukciu jeho prace, ktora sa ako praca cudzinca casto krat dostava do tiena ruskeho reformatora M.M.Speranskeho, ktory v podstate aj v reformnom procese v prvej desafrocnici 19. storocia vstupil do jej cinnosti omnoho neskor ako nou bol povereny uz M. Baludansky. Zaroven v rokoch 1812 az 1821 bol Speransky v nemilosti a vyhnanstve a Baludansky v svojej praci pokracoval. Po smrti Speranskeho v roku 1839 este takmer osem rokov pracoval.
M. Baludansky sa narodil 26. septembra 1769 v rodine greckokatolickeho farara vo Vysnej Olsave (okres Stropkov). Otec Andrej Baludansky a Maria, rodena Dubinska, mali este jedneho syna, ktory sa neskor stal vysokym vojenskym hodnostarom (plukovrnkom) v rakdskej armade. Otec Baludanskeho bol v jeho ranom detstve prelozeny na nove posobisko — do Vekat. Tato skutocnosf vysvetkuje, preco dali Michala studovaf do Noveho Mesta pod Siatrom, pomerne dosf vzdialeneho od Stropkova. Vekaty sd cisto slovenska dedina v strede trojuholrnka: Nove Mesto pod Siatrom, Michakany, Trebisov.
Ako osemrocneho vrnmaveho chlapca dali rodicia Michala do strednej skoly. Vyber skoly padol na paulinske uciliste v blizkom Novom Meste pod Siatrom (Satoralja Ujhely). Bola to rehokna skola, v ktorej sa vyucovalo scholastickymi metodami, po latinsky. V Novom Meste studoval tri roky. V rokoch 1780-1787 dalsou skolskou zastavkou mladeho Baludanskeho boli Kosice. Nevedno, ci to bola nevyhnutnosf vybraf si Kosice, ktore boli po ruke a po stranke vydavkov pre rodicov boli najmenej nakladne, alebo to bola jeho naklonnosf k pravnickym predmetom. Snad sa spojili obidva dovody. Rodicia neboli taki zamozrn, aby syna mohli vydrziavaf vo vzdialenejsej Pesti. Aj domace trad^cie hovorili za „krakovskd akademiu“. Bola to skola na prechode od gymnazn k univerzitam. Neprednasali sa na nej iba vseobecno-vzdelavacie predmety, ale uz aj pravnicke disciplmy. Islo teda o druh „pravnickej
153
М. Даниш
fakulty“. Michal studoval v Kosiciach najprv filozofiu, akйsi predpripravu k pravnickym studiam. Iba po dspesnom dokoncern studia na filozofii bol roku 1785/86 zap^sany ako jurista do prveho rocrnka, a v roku 1786/87 bol v menoslove juris secundum in Annum auditores. Zaznamy zo skdsok dokazujd, ze Michal Balud’ansky v prvom rocrnku prava zo vsetkych predmetov exeloval na vybornd7. Ako student prava sa oboznamoval s roznymi — a v tom obdobi mnohymi novymi ekonomickymi uceniami, pozoroval organizaciu hospodarstva v Uhorsku i za jeho hranicami. Cisar Jozef II., ovplyvneny fyziokratickymi nazormi a pod vplyvom vtedajsej krizy vydal roku 1785 dekret o zrusern poddanstva. Bolo to iba polovicate riesenie, pretoze v praktickom prevedeni panovrnk bol malo nastojcivy a tak si skachta mohla vyndtit’ navrat k urbaru. Balud’anskeho to obohatilo o novd skdsenost. Vybadal, ze rokrncka otazka je vekmi palciva. Preto jej venoval neskor mimoriadnu pozornosf aj v Rusku.
V rokoch 1787-1789 M. Balud’ansky studoval na pravnickej fakulte vo Viedni. Boli to roky vekkeho socialneho a ideoveho vrenia . Francdzska burzoazna revoldcia rozvmla hladinu v celej Europe. Vladari aj s celym administrativnym aparatom sa mali na pozore. Anglicky ekonom Adam Smith sa stal autoritou v ekonomickych kruhoch Europy v otazke usporiadania narodneho hospodarstva. Podka neho neskorsie Balud’ansky usporiadal ruske financie.
V takomto ovzdus^ travil Michal Balutfansky posledne roky svojho studentskeho zivota.
20 rocny ukoncil s vybornym prospechom pravo na viedenskej univerzite. V tom istom roku (1789) bola zalozena „krakovska akademia“ vo Vekkom Varadme. Na obsadenie katedier bol vypisany konkurz. Univerzitni ucitelia vo Viedni pre mimoriadne schopnosti odporucali Balutfanskeho za profesora na tuto akademiu.
Vo Vekkom Varadine (Oradeu, Rumunsko) dostal katedru politickych vied a obchodnej korespondencie. Po habilitacii predniesol svoju uvodnu prednasku o zakladoch teorie a techniky statneho prava. Vychadzal sfce z pravnickych autorit, ale vyslovil vlastnd poziadavku, ze pravo musi byt take, aby mohlo byt’ vymozitekne.
Laska ku kniham, dychtivost po vedomostiach, vedecka zvedavost, urobili z M. Balutfanskeho veddceho kniznice vekkovaradmskej krakovskej akademie. Tu mal moznost sledovat vsetku tlacend produkciu svojej doby. A ketf vezmeme do dvahy jeho pracovitost, sme pri tajomstve jeho encyklopedickych vedomosti, pre ktore ho v Rusku volali „studnica vedy“. Knizne fondy tejto mladej kniznice pocas jeho spravovania boli obohatene aj po stranke kvantitatrvnej, aj po stranke kvalitativnej. Na vekkovaradmskej akademii M. Balutfansky prednasal mnohe discipliny: okrem politickych vied, verejne a sdkromne pravo, pravo trestne a obchodne, financie a administraciu8.
M. Balutfansky ako profesor na vekkovaradinskej akademii si roku 1792 podal ziadost, aby bol prijaty za profesora politickych vied do Bratislavy. Naliehavy ton ziadosti mozeme pokladat za znak tuzby dostat sa na Slovensko.
Za jeho vedeckd cinnost Transylvanska spolocnost filologov ho roku 1798 vybrala za svojho clena. Pocas svojej pedagogickej cinnosti na krakovskej akademii vo Vekkom Varadine roku 1796 ziskal na budapestianskej pravnickej fakulte titul doktora prav. Jeho doktorska dizertacia sa nasla iba nedavno9. Jeho reformatorske idey obsahujd mimoriadne zaujmavd a svojraznu zmes ekonomickych teoru merkantilistov, fyziokratov a liberalov.
154
Историография и методология
Michal Baludansky sa stal znamy svojimi vedeckymi pracami, preto mu ponUkli aj katedru statneho verejneho prava a pramenov uhorskeho prava na pestianskej univerzite. (Mala dve katedry: filozofickU a pravnickU.)
Ako 27 rocny mlady clovek, plny sd a elanu dostal sa do hlavneho mesta, kde mal moznosf sledovaf pulzovanie ideoveho i politickeho zivota zapadnej Europy. Bol vel’mi vrnmavy k novym prUdom v riadern narodneho hospodarstva, k pricinam nespokojnosti, sledoval vsetky reformy a ich ohlasy — ved vsetko toto bolo z jeho odboru. Ovladal anglicky, francUzsky, taliansky, nemecky a madarsky jazyk, nehovoriac o klasickych jazykoch.
Neskorsie prednasal na pestianskej univerzite aj dejiny a statistiku.
Pravnicka fakulta poctila mladeho Baludanskeho tym, ze si ho zvolila v roku 1802 za svojho dekana. Ze Baludanskeho si mimoriadne vazili aj vyssie vladne kruhy, vidief aj z toho, ze Metternich pri odchode Baludanskeho do Ruska s lutost’ou konstatoval, ze RakUsko straca v nom nadejneho teoretika statu10.
Do Ruska odisiel v roku 1804. Vo februari na pozvanie ruskeho cara Alexandra I. odchadza do Sankt Peterburgu. Dovody jeho odchodu nie sU Uplne ozrejmene. K ceste ho mohli povzbudif pochvalne listy jeho rodaka I. S. Orlaja, ktory bol v Rusku uz od r. 179111. Je mozne, ze sa tito dvaja poznali este pred Orlajovym odchodom do Ruska alebo zo zahranicnych stUdn Orlajovych v rokoch 1794-1796, kedy tento studoval medicinu vo Viedni12.
K najvyznamnejsim pohnUtkam, ktore ho primali pravdepodobne odcestovaf za pracou do Ruska bola jeho nedavna protistatna cinnosf v ramci spolku jakobmcov, obhajujUcich republikanske zmeny v RakUskej monarchii.
M. Baludansky este ako student prava v Kosiciach spolu s niekofkymi spoluziakmi sa pridal k tomuto pokrokovemu hnutiu. Pre svoje progresivne nazory bol ako profesor vefkovaradmskej akademie prenasledovany. Pod vplyvom FrancUzskej burzoaznej revolUcie vstUpil do ilegalneho kruzku jakobmcov pod nazvom „Spolok slobody a rovnosti“, ktory zalozil Ignac Martinovic. Tajna policia o tejto jeho cinnosti vedela a preto sa dostal aj na zoznam 44 „najnebezpecnejsich buricov“. Dokonca bol na neho vydany zatykac. Jedine vdaka jeho vedeckej autorite — a administrativnym nedopatreniam, zostal na slobode; pravda, pod prisnym dohfadom poHcie13.
Kedze Baludanskemu v jeho vlasti kazdU chvd’u hrozilo zatknutie, ochotne prijal navrh od^sf do Ruska a cisar Frantisek mu dovolil od^sf. Dokonca sUhlasil aj s podmienkou, ze sa domov nikdy nevrati. Hoci mnohi odborrnci tvrdia, ze Baludanskij prijal pozvanie do Ruska iba na tri roky, pokladame za pravdepodobnejsiu uz spommanU lehotu: nevratif sa nikdy. Na odporucanie Ivana Semionovica Orlaja kurator peterburskeho ucebneho okruhu N. N. Novosifcov zacal vo februari 1803 vyjednavaf s Michalom Baludanskym o jeho presidleni do Ruska a o obsadeni nim katedry na petrohradskom pedagogickom institUte. Spolu s Baludanskym odchadzali do Ruska aj jeho krajania V. G. Kukofrnk14 a P. D. Lodij15.
Z ucitefskeho gymnazia sa v case prichodu Baludanskeho do hlavneho mesta Ruska stal Pedagogicky institUt. O dva roky neskorsie sa z ucilisfa stal Hlavny pedagogicky institUt, z ktoreho sa roku 1819 zorganizovala petrohradska univerzita16. V roku 1816 bol Michal Baludansky menovany za dekana filozoficko-pravnej fakulty a v roku 1819 sa stal prvym rektorom v tom case uz univerzity. Progres^y duch pedagogickej a vedeckej prace viacerych ucitefov petrohradskej univerzity podporovany jej rektorom sa coskoro stal tmom v oku ministra narodnej osvety. Navrh
155
М. Даниш
statUtu univerzity z pera Balud’anskeho by sa ani dnes nemusel hanbif za svoje prindpy demokratickeho pristupu k vzdelavaniu. Ministerstvo skolstva ho vsak v tom case neschvalilo. Ked’ v roku 1821 zacalo ministerstvo skolstva viesf Utoky proti niekokkym progresrvnym ucitel’om univerzity, Balud’ansky v ich mene obhajoval pravo na slobodu vedeckeho badania. Ako clovek vysokych mravnych hodnot nebol ochotny zmierif sa s obvineniami a z miesta rektora univerzity odstUpil. V roku 1924 sa vzdal aj miesta profesora a hoci na univerzite uz viac neprednasal, s jej podou ostal prepojeny az do smrti. V roku 1828 sa stal cestnym clenom univerzity a od roku 1835 predsedom skUsobnej komisie, ktora potvrdzovala post profesora prava pre adeptov vracajUcich sa do Ruska zo stUdii v zahranici. Od roku 1874 (27 rokov po smrti Balud’anskeho) bolo na pravnickej fakulte petrohradskej univerzity zalozene stipendium s jeho menom na podporu vynikajUcich studentov.
Michal Balud’ansky uz v prvych rokoch svojho posobenia v Rusku napisal niekokko pozoruhodnych prac. Nap^sal knihu Op^sanie roznych hospodarskych systemov, ktora ma 8 cast! Toto dielo, spolu so stUdiami Narodne bohatstvo, O rozdelem a obrate bohatstva a ine, boli uverejnene v „Statisticeskom zurnale“ za roky 1806-180817. Historici politickej ekonomie tvrdia, ze tieto prace Balutfanskeho znamenajU mimoriadne vazny prinos do ruskej vedy18. Zvlasf sa cern skutocnost’, ze jeho prace po prvy raz uvadzajU v ruskom jazyku ruskU pravnickU terminologiu19.
P. V. Lopuchin, ktory zastaval funkciu zastupcu ministra financn a pracoval v Komisii pre zostavovanie zakonov, hnetf po prichode Balutfanskeho do Ruska uz 12. jUna 1804 ho poziadal o spolupracu. Balutfansky sa zUcastnoval prace komisie a stal sa redaktorom casti, ktora sa starala v oblasti zakonodarstva o hospodarstvo a financie ruskeho statu.
Speransky, ako zastupca ministra justicie a ako predseda komisie pre zostavovanie zakonov zveril Balutfanskemu stvrte oddelenie, v ktorom sa sUstretfovala zakonodarna praca v otazkach statneho hospodarstva a verejneho prava.
Michal Balutfansky zostavil pre ministra Gurieva plan na reorganizaciu ruskych financiL Tento plan predlozil na posUdenie svojmu bezprostrednemu predstavenemu Speranskemu, ktory postihol vecnosf a vhodnosf navrhov a svojou autoritou ich plne podporoval. Aby mal istotu o ich spravnosti, dal ich na posUdenie europskym ekonomickym autoritam Virstovi a Jakobimu, profesorovi v Halle. Balutfanskeho navrhy boli prediskutovane este oficialnou komisiou, ktorej predsedal minister Guriev. Dna 1. januara 1810 car Alexander I. navrh zakona, ktory vypracoval Balutfansky, aj schvalil20.
Balugjanskij hnetf v nasledujUcom roku dostal rad sv. Vladimira IV. stupna.
V komisii M. A. Balutfansky spolupracoval s G. A. Rosenkampfom a M. M. Speranskym. Obidvaja citili vnUtornU prevahu osobnosti Balutfanskeho. Sami ho pokladali za svojho uciteka21. Speransky si vzdy vyziadal radu Balutfanskeho (hoci nepostupoval vzdy podka nej). V marci 1809 sa Balutfansky stal vedUcim stvrteho oddelenia komisie pre zostavovanie zakonov. Balutfansky bol pokladany za najpovolanejsieho doplnovaf v justicnej praxi to, co chybalo v zakonodarstve. Tymito Ulohami bol poverovany od zaciatku svojej pedagogickej cinnosti v Rusku. Od roku 1812 az do zanechania univerzity sa nezUcastnoval na tejto cinnosti. Po roku 1822 zastava viacero aj zodpovednych funkcn v komisii pre zostavovanie zakonov. Ketfze v oblasti fmancii mal najbohatsie vedomosti a najbystrejsi postreh, vacsina jeho prac v tejto komisii sa tyka financnych otazok: penazny system, organizacia bank, dane, pozicky, o financiach dobre prosperujUcich statov Europy a pod. Tu treba spomenUf
156
Историография и методология
jeho osemzvazkove teoreticke dielo o politickej ekonomii a o financiach a navrh na rozne financne opatrenia, ktore boli postupne uvadzane do praxe.
Michal Balud’ansky pri praci na zostavovarn zakonov bol v tesnej blizkosti M. M. Speranskeho. Speransky a Balud’ansky sa v praci dopfeali. Jeden zo zivotopiscov Speranskeho, Korf, ktory priamo pracoval v kancelarii Balud’anskeho sa o ich vzt’ahu vyjadril: „Speransky miloval a vazil si Balud’anskeho ako najlepsiu a najsTachetnejsiu bytost’ na svete a chranil ho ako cloveka blizkeho carovi, a nad to, vazil si ho ako pramen vedomosti, skutocne encyklopedickych, z ktoreho bolo mozne cerpat koTkokoTvek bez obavy, ze ho ochudobni. Balud’ansky, ktory aj v made si zachoval sposoby pokorneho vedca a ktory sa nikdy nesnazil vyniknut’ svojimi dielami, pracoval mnoho, mozno povedat bez prestania, no i pri tom vsetkom, pre mimoriadnu svedomitost, pomaly.“
V roku 1826 car vymenoval Balud’anskeho aj za vedUceho Druheho oddelenia kancelarie Jeho Velicenstva, co bola zreorganizovana komisia pre zostavovanie zakonov. Ulohou komisie bolo pripravit UplnU zbierku zakonov ruskeho imperia od roku 1649 do zakonov Alexandra I., usporiadat zbierku platnych zakonov a pripravit navrhy na nove zakony. Prva Uloha Druheho oddelenia — zozbieranie zakonov — bola v podstate dokoncena v roku 1828. Roku 1832 bolo vytlacenych 15 zvazkov Zbierky zakonov ruskeho imperia. Rusko sa v zakonodarstve postavilo na roven Pruska, RakUska, Anglicka a Talianska.
Dna 16. 7. 1837 dostal Balud’ansky dekret o zaradeni aj s rodinou k „Rossijskomu blagorodnomu dvorianstvu“, teda bol povyseny do stachtickeho stavu. Do erbu, na pamiatku jeho prace na 15. zvazkoch Zbierky zakonov dostal cislo „XV“22.
Balud’ansky a Speransky na svojom pracovisku vychovavali aj ruskych pravnikov. K uskutocnovaniu tejto myslienky pristupili programovite, organizovane a systematicky. Statny aparat potreboval vzdelanych 1’udi. Speransky nap^sal v roku 1828obsune zdovodneny referat, v ktorom navrhol, aby pravnici, ktori skoncili skolu, boli posielarn na tfalsie stUdia do zahranicia. Uskutocnenie tohto navrhu bolo zverene Balutfanskemu, osvedcenemu pedagogickemu pracovrnkovi, byvalemu rektorovi petrohradskej univerzity. Balud’ansky vypracoval podrobne osnovy, podl’a ktorych sa kandidati museli pripravovat23. Osnovy sU svedectvom pedagogickych schopnosti autora a dolezitym historickym dokumentom pre dejiny ruskej vzdelanosti.Tento pokus bol Uspesny. Uz roku 1829 prvi studenti obstali na verejnych skUskach a boli na zaklade toho poslarn na stUdia na viacere europske univerzity.
O mnohostrannej osobnosti M. Balud’anskeho sveda aj jeho diplomaticka praca. Ketf v roku 1822 doslo k nedorozumeniu medzi Anglickom a Spojenymi statmi, prostredrnkom pri riesern tohto sporu sa stal rusky car Alexander I. M.Balutfansky bol carom povereny zozbierat potrebny material, zredigovat ho, a navrhnUt riesenie vsetkych spornych otazok24.
Okrem toho viedol Balutfansky aj korespondenciu s cinskymi vedcami — po latinsky.
Balutfansky si po cely cas posobenia v Rusku uchovaval priazen panovrnka. Bola mu okrem ineho zverena aj vychova carovych bratov. Odvtedy sa datoval jeho Uzky kontakt s carom. Z uciteta sa stal aj poradca. Zo spomienok jeho dcery Medem sa dozvedame aj na jednu udalost ketf 13. decembra 1825, den pred nastdpernm Mikulasa
I. na carsky stolec a den pred pripravovanym povstanim dekabristov, budUci car si zavolal Balutfanskeho. Dlho sa snim radil, ci ma prevziat carske zezlo. Rec presla aj na pracu komisie pre zostavovanie zakonov. Michal Balutfansky poukazoval na vetky
157
М. Даниш
vyznam pisanych zakonov. Car si too myslienku osvojil a rozhodol sa v tomto projekte pravovedy pokracovat’, cto dal imperiu pevny ramec politickeho, hospodarskeho a spolocenskeho zivota.
Ked’ neskorsie, v styridsiatych rokoch, niektori presviedcali cara Mikulasa, aby prepustil uz stareho Michala Balud’anskeho do penzie, car odpovedal: aMichail
Andrejevic musime zostat’ na nasich miestach do smrti“ Tu vidime, ako si car vazil Balud’anskeho.
M.Balud’ansky zomrel v roku 1847 v Petrohrade, 15. aprila. Pochovany je na cintorine Troicko-Sergejevskeho klastora ned’aleko Petrohradu.
Pri'loha
Publikovane a nepublikovane prace Michala Balud’anskeho:
De promptuaris. Pest, 1796
Ode Ad Alexandrum, Russorum imperatorem. Nagyvarad, 1804 Izobrazenije razlicnych chozjajstvennych sistem. In. Statisticeskij zurnal. 1806-1808, Sankt-Peterburg
Nacional’noje bogatstvo. In. Statisticeskij zurnal. 1806-1808, Sankt-Peterburg O razdeleniji i oborote bogatstva. In. Statisticeskij zurnal. 1806-1808, Sankt-Peterburg Redigovane materialy sporu Anglicko-Spojene staty. Sankt-Peterburg, 1822 Korespondencia s cmskymi vedcami. Sankt-Peterburg Svod zakonov Rossii. 15 zvazkov. Sankt-Peterburg, 1832 Politicka ekonomia a financie. 8 zvazkov O rol’rnckej otazke. 4 zvazky — zachovane 2 zvazky Prednasky zachovane v rukopisoch:
Zaklady stddia pre kandidatov prava Prednasky z financneho prava Prednasky z obchodneho prava Prednasky z obcianskeho prava Prednasky z politickej ekonomie
Navrhy zakonov:
a) zakonodarstvo, administracia Navrh na reorganizaciu ministerstiev Navrh na usporiadanie otazky nevol’rnkov
O prostriedkoch napravy insttocn a zakonodarstva v Rusku
Plan a navrh na zbierku nariadeni verejneho prava
Plan policajnych zakonov
Plan rol’nickych zakonov
Navrh statou mesta Sankt-Peterburg
Uvahy o zriad’ovarn gubernii
b) narodne hospodarstvo Financny navrh
Navrh na pozickovy system
Navrh na usporiadanie danovych otazok
Navrh na zaistenie obehu penazi v pohranicnych mestach
Navrh na zlepsenie financn
Navrh na zriadenie kreditnych insttocn
Plan reorganizacie ruskych financn
158
Историография и методология
Poznamky a navrh na mincovy system
Poznamky a navrh na usporiadanie bank
Poznamky o financnom zriadem v poprednych statoch Europy
Poznamky o pol’nohospodarskej dani
Poznamky (tri) o financnej administracii v Rusku od Petra VeFkeho do roku 1812 s prilohami (tabuFky o prijmoch a vydavkoch za vlady Alexandra I.).
Резюме
В статье собраны материалы о деятельности М. Балудянского и М.М. Сперанского. М.М. Сперанский — знаменитый государственный деятель, автор и редактор правительственных документов по вопросам внутренней политики. Он получил задание подготовить общий проект государственных пребразований в России. М. Балугянский, уроженец словацкого села Вышна Олшава, приехал в Россию в 1804 году и прожил тут до своей смерти в 1847 году. Впоследствии он стал первым ректором Петербургского университета, участвовал в разных государственных комиссиях, заведовал Личной канцелярией императора, составил Свод законов в 15 томах и несколько проектов финансовых реформ.
В статье анализируется отношение между этими двумя знаменитыми реформаторами России начала XIX века, их вклад в развитие российской юридической науки и либерализацию общества.
—IS---------------------------- Примечания
1 Prof. Mgr. Miroslav Danis, CSc. — Katedra vseobecnych dejin FiF UK Bratislava
2 CIBIRJAJEV, S. A. : Velikij russkij reformator. Zizn, dejatel’nost’, politiceskije vzgl’jady M. M. Speran-skogo. Moskva 1993; DOVNAR-ZAPODSKIJ, M. V. : Politiceskije idealy M. M. Speranskogo. Moskva 1905; FATEJEV, A. N.: M. M. Speranskij (1809-1909). Biograficeskij ocerk. Charkov 1910; FEDOROV, V. A. : M. M. Speranskij. Rossijskije reformatory. Moskva 1995; JeRMoLINSKIJ, L. L. : Michail Speranskij. Irkutsk 1997; KORF, M. A. : Zizn grafa M. M. Speranskogo. T. I.. Sankt Peterburg 1861 Krest’janskij vopros v rannich zapiskach M. M. Speranskogo. In : Sbornik-Issledovanija po otecestvennomu istocnikovedeniju, Moskva, Leningrad 1964; MOROZOV, V. I. : Gosudarstvenno-pravovyje vzgljady M. M. Speranskogo (Istoriko-teoreticeskoje issledovanije). Sankt Peterburg 1999; NODDE, A. E. : M. M. Speranskij. Biografija. Moskva 2004; PIVOVAROV, Ju. S. : Michail Michajlovic Speranskij. Sud’ba reformatora v Rossii (opyt retrospektivnoj politologii) // Iz istorii reformatorstva v Rossii : Filosofsko-istoriceskije ocerki. Moskva 1991.
3 BOBOKOVA, J. Diplomacia Alexandra I. na mierovych rokovaniach v Tylzi v roku 1807. In Zbornik Filozofickej fakulty Univerzity Komenskeho, Historica XLIV., Bratislava 2000, s. 87-99; BOBOKOVA, J. : Hodnotenie spolocensko-politickych nazorov a reformatorskej cinnosti M. M. Speranskeho v ruskej histori-ografii (kratky nacrt). In: Zbornik: V premenach staroci. K zivotnemu jubileu doc. PhDr. Herty Tkadlecko-vej, CSc.. Zvolen 2001, s. 17-24; BOBOKOVA, J.: Zaciatky vladneho konstitucionalizmuv Rusku v obdobi Alexandra I. In: Konstitucionalizmus na prahu modernych dejin. Acta historica Posoniensia XIV. Bratislava 2010, s. 9-28; BOBOKOVA, J.: M.M.Speranskij v ruskej historiografii (pred rokom 1917). In: Historicke studie.Medzi antikou a stredovekom. Acta historica Posoniensia XIII. Bratislava 2010, s. 145-152; BOBOKOVA, J.: O niektorych materialoch charakterizujhcich nazory a cinnost M.M.Speranskeho. In: Zbornik Biele miesta II. Nitra 1998, Univerzita Konstantina Filozofa v Nitre, s. 45-53; BOBOKOVA, J.: Zivot, cinnost a politicke nazory M.M.Speranskeho. Zaciatok cesty. In: Acta historica Posoniensia III. Bratislava 2004, s. 81-86; BOBOKOVA, J.: M.M. Speranskij. Portret reformatora. Monografia v ramci Acta historica Posoniensia XX. Bratislava 2012.
4 Izvestija Sankt Peterburgskogo Slavianskogo blagotvoritel’nago ob-va, S. Peterburg 1885, No. 9, god vtoroj, s. 413 — recenzia knihy Baranov: M. A. Balugjanskij.
5 BARANOV, P.: Michail Andrejevic Balugjanskij. Stats-sekretar, senator tajnyj sovetnik, 1769-1847. Biograficeskij ocerk. Sankt-Peterburg 1882, 44 s.; BARANOV, P.: Golos iz Ugorskoj Rusi. Izv. S. P. Slav.
159
М. Даниш
Blagotv. obscestvo 1885, No. 9.; GRUNEWALDT, I.V.: Speranskij i Balugjanskij. Ucastije ich v sostavlenii svoda ukazanij dia Pribaltijskich gubernij. Russkaja Starina, t. 35; 1882, s. 41-58.; TARDY, L.: Balugyanszky Mihaly. Budapest Akademiai Kiado, 1954, 256 s.; (Fr. Tichy) F. T., Michail Andrejevic Balugjanskij (Balud’anskij). Slov. Pohiady XLIII., 1927, s. 529.; FATEJEV, A.N.: Akademiceskaja i gosudarstvennaja dejateinost’ M. A. Balugjanskago (Baludanskago) v Rossiji. Uzhorod 1930, 64 s.; FEDOR,M.: Michail Andrejevic Balugjanskij. In: Slovanske studie III. Prispevky k medzislovanskym vzfahom v ceskoslovenskych dejinach. Bratislava, SAV, 1960, s. 497-531; DANIS, M.: Slovak, ktory reformoval Rusko. In: Historicka revue, c. 2, roc. XV, s. 18-20.
6 Osud archivu M.Balud’anskeho ostava dodnes nejasny. Vieme ze jeho dcera M.M.Medem ho odovzdala Platonovi Ivanovicovi Baranovovi, riaditel’ovi arcUvu Senatu, ktory v roku 1882 vydal o jeho zivote na zaklade tychto dokumentov monografiu. Po smrti Baranova v roku 1884 sa dostali materialy do ruk jeho synovca P.N.Semionova, ktory ich ciastocne publikoval. Ostatne sa dostali k A.A. Polovcovovi, ktory ich vyuzil pri pisani biografickej studie pre Rusky biograficky slovnik. ArchAny fond A.A.Polovcova (18321910) sa v znacnej miere nachadza v Rukopisnom oddelern Ruskej narodnej kniznice(RNK) a cast v Statnom archAe Ruskej federacie v Moskve pod c. fondu 583. Cast korespondencie M. Baludanskeho je vo fondoch M.M. Speranskeho, K.G. Repinskeho, G.I. Villamova, V.F. Odoevskeho, M.A.Korfa (Rukopisne oddelenie RNK).Mnohe cenne materialy sa mozu objavit v archAoch Petrohradu. In: MICHAJLENKO, V.: Pervyj rektor vozrozdennogo universiteta. In: Sankt-Peterburgskij universitet. C. 21 (3488) z 8. oktobra 1998, s. 14.
7 TARDY, L.: Cit.d., s. 89.
8 FEDOR, M.: Cit.d., s. 506.
9 Positiones ex universa jurisprudentia atque scientiis politicis quas consensu inclitae facultalis juridicae in Regia ac Celeberrina Universit. Pestiensi pro summis in iure honoribus privilegisque doctorabilus, legitime consequendis publice propugnandas suscepit Michael Balugyanszky, Anno MDCCXCVII: Mense Sept. — Pestini, Typis Matthiae Trattner. Okrem toho nasiel sa aj rukopis (vlastnou rukou): Dissertatio inauguralis De Promptuariis, conscripte a Michaele Balugyanszki, praesenta 13. mensis Septembris Anno 1797. Podia Tardy L., C. D., s. 115 a 125.
10 FEDOR, M: Cit.d., s. 507; V roku 1802 uzavrel manzelstvo s Antoniou Annou JUliou Hegerovou, nemeckeho mestianskeho povodu z Pesti. Spolu mali devat deti, dvoch synov a sedem dcer;
11 Orlay, Jan (1770-1829) studoval vo Viedni, potom odisiel do Ruska, kde prevadzal lekarsku prax. Z Ruska bol znova vyslany na studium do Viedne, kde sa stretaval s Baludanskym a zoznamil sa s hnutim jakob^ncov.
12 TARDY, L: Cit.d., s. 142
13 FEDOR, M.: Cit.d., s. 510
14 Vasilij Grigorievic Kukoinik (1765-1821) pochadzal od Mukaceva. Studoval na ivovskej akademii, kde vydal Dzielo ekonomiczne v 5 dieloch a 12 cisiel casopisu „Dziennik ekonomiczny“. V rokoch 1803-1820 prednasal fyziku na peterburskom pedag. institute. V Rusku vydal viac diel z oblasti obcianskeho prava. Jeho syn Nestor sa stal znamym ruskym spisovateiom.
15 Peter Dmitrijevic Lodij (1764-1829) pochadza z „Uhorskej Rusi“. Na ivovskej univerzite prednasal logiku a metafyziku, neskor to iste v Krakove. V Peterburgu okrem prednasania prekladal a nap^sal viac knih, z ktorych jedna Logiceskije nastavlenija bola pokladana za „najnebezpecnejsiu“.
16 Baludansky posobil ako profesor na Pedagogickom institute v Sankt-Peterburgu a zaroven pracoval na na ruskom Ministerstve just^cie a Ministerstve financd kde v roku 1806 vypracoval ruskii pravnickh termino-logiu, co znamenalo mimoriadny pr^nos do ruskej vedy;
17 Pozri Boisuju sovetskuju encyklopediju. Zv. 4, s. 167. Izobrazenije razlicnych chozjajstvennych system; Nacionainoje bogatstvo; O razdeleniji i oborote bogatstva.
18 Porovnaj napr. mienku profesora politickej ekonomie a statistiky na charkovskej univerzite V. F. Levitskeho, ktory studoval vedecke nazory Baludanskeho priamo z arch^vneho materialu a ktory sa o nom veimi pochvalne zmienoval. — Cit. podia Baranova.
19 BARANOV, P.: Cit. d., s. 38.
20 FEDOR, M.: Cit.d., s. 520
21 BARANOV, P.: Cit.d., s. 7
22 FEDOR, M.: Cit. D., s. 524
23 Rukopis sa nachadza v Archive Statnej rady medzi pisomnost’ami Speranskeho. Uvadza ho Fatejev, Cit. d., s. 60-64.
24 FEDOR, M.: Cit.d., s. 521
160
Историография и методология
161
